Kurátor: Vladimír Beskid

Zoznámenie sa s Viktorom Frešom bolo rýchle a prudko explozívne. Asi pred 15 rokmi mi zavolal začínajúci umelec do galérie a uviedol stručne: „Chcem mať u vás výstavu“. Na otázku kedy, odpoveď bola krátka a pekelne sebavedomá: „No, o tri mesiace“. Tak aj bolo. Nasledovalo stretnutie a mňa zaujal tento krásne mladý a krásne drzý, nakrátko ostrihaný macher, jeho rebelský postoj aj jeho vizuálne práce. Tak sa zrodila naša dlhoročná až chorobne vleklá spolupráca a spoluputovanie na výbušnej ceste za dobrodružstvom umenia. Stalo sa z toho priateľstvo dvoch hromotĺkov; pokrvné bratstvo mongoloidného Bratislavčana a zaujatého perohryza zo Spiša.

Nasledovali nielen výstavy a texty, ale aj turbulentné časy, nekonečné debaty o súčasnom umení, daromné hádky o našej malo mocnej scéne a kyslom galerijnom prostredí. Vždy pri minerálke a cole light. Nakoniec sme sa dohodli, že „stôl má štyri nohy, a predsa sa potkne“, teda umelci nemusia rozumieť vlastnému umeniu a že kunsthistorici „machu picchu“ vedia o vizuálnom umení. To nás asi vzájomne posilňovalo a udržiavalo v chode. Postupom času sa z mladého búrliváka stal milý taťuldo a tvorca kultového Niemanda. Vždy ma však prekvapovali jeho nové riešenia, absurdné situácie či razantné objekty.

Po smrti otca Fedora sa Viktor čoraz hlbšie ponáral do histórie a archívu vlastnej rodiny a táto výstava prináša jeho úlovky a trofeje. Je výsledkom jeho skomprimovanej rodinnej a osobnej pamäti. Na záver sa vrátim na začiatok. Prvý Vikiho projekt niesol v názve otázku: Who Is the King? – v ňom sa nechal fotografovať od známych politických a kultúrnych celebrít. Myslím, že dnes je úplne jasné, kto je tu kráľ, king, kapor či borec a to ešte nie je všetkému koniec... 

- kunsthistorik b.skid