Teambuilding  je veľmi čudná aktivita snažiaca sa dať do kopy nesúrodé pracovné kolektívy, ktoré sa v mene abstraktných veličín ako „spoločný ťah na bránu“ alebo „ vytváranie efektívnych pracovných vzťahov“ snažia o zvýšenie výkonu, efektivity a produktivity práce na pracovisku.

Možno podobne netypicky vyzerá snaha predstaviť práce študentov aktuálne študujúcich v treťom maliarskom ateliéri VŠVU, pod vedením Rasťa Sedlačíka a Mateja Fabiana. Je tu však jeden rozdiel. Kým teambuilding sa snaží   negovať jednotlivca v prospech celku (pod hlavičkou spoločných aktivít), spoločná výstava sa snaží o prezentáciu individuálneho programu každého z poslucháčov ateliéru.

Aj keď sa ateliér koncentruje na problematiku expandovanej maľby, pre priestory petržalskej Station Gallery sme  zvolili konzervatívnejší , dvojaký spôsob prezentácie. Prvým je reakcia na priestor galérie evokujúci white cube, a to zvoleným formátom, odvodeným od obvodu galérie. Pri tomto prístupe prezentujeme jeden zo základných princípov vedenia ateliéru a tým je rovnaký, otvorený prístup s ohľadom na jedinečnosť a potreby študenta. Druhou platformou je plocha galérie, otvorená  na individuálne intervencie…

Otázku, čo je zmyslom maľby sa už nepýtame….  Skôr sa koncentrujeme na samotný obraz. Snáď to môžeme zdôvodniť tým, že potreba maľovať stále existuje….. maľbu nevnímame len ako závesný obraz, ale ako niečo, čo sa prelieva do príbuzných médií ako objekty, či kresby. Maľba funguje v sieti vzťahov a to nielen medzi médiami, ale aj v rámci vertikálneho vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

V rovnakých vzťahoch fungujú aj práce študentov. S istým zovšeobecnením môžeme hovoriť o záujme o figúru, budovaní vlastného autorského univerza, o krehkosti ako výmene za výpravné/ veľkorysé. O neistote ako generačnej výpovedi, alebo ako o dôsledku preklápania paradigmy konca globalizácie, či hrozbe blízkeho/globálneho konfliktu…

Matej Fabian