Vystavujúci autori: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Juraj Bartusz, Mária Bartuszová, Milan Dobeš, Stano Filko, Milan Grygar, Jozef Jankovič, Igor Kalný, Michal Kern, Július Koller, Otis Laubert, Denisa Lehocká, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Ilona Németh, Roman Ondak, Rudolf Sikora, Dezider Tóth / Monogramista T.D, Jana Želibská

Kurátorky výstavy: Beata Jablonská, Kristína Zaťko Jarošová

Ťažisko výstavy je postavané na dielach, ktoré zrkadlia uvoľnenie spoločenskej a politickej situácie v období Pražskej jari (1968) bývalého socialistického Československa. 

Umelecká scéna si v tých na chvíľu „oslobodených“ časoch dokázala vybojovať avantgardné sebavedomie a dodnes neprekonateľnú autentickosť. Vlastnosti, ktoré zásadne poznamenali umenie alternatívnej – neoficiálnej scény sa neskôr prejavili aj v prevažne neokonceptuálnej tvorbe mladšej generácie výtvarníkov.
 
Vizionárska odvaha a radikálne umelecké prejavy neboli zastavené ani nasledujúcou normalizáciou a vylúčením mnohých výtvarníkov z oficiálneho výtvarného diania. Aj napriek tomu, že sa ich nekonformné prístupy často stretávali s cenzúrou, systematickým zastrašovaním, či nepochopením, nerezignovali a aktívne tvorili v obmedzených možnostiach paralelnej kultúry.

Vďaka schopnosti vytvoriť si svoj vlastný rámec sveta; vnútorný exil; našli živnú pôdu a priestor na snívanie a slobodné rozjímanie. Vtedajšia žitá realita „odložených“ umelcov dodnes prežila v ich tvorbe, avšak nie v prvoplánovom vzdore. Nachádzame ju skôr v meditatívnych hľadaniach hraničných kvalít absolútna a transcendentna, alebo v umeleckom  sprítomnení nenápadných žitých okamžikov a situácií. Do popredia sa dostávajú aj otázky intimity, ekológie, kozmológie, akusticko - vizuálne vzťahy, či témy blízke feministickému umeniu. Vo svojom nekonvenčnom tvorivom prejave využívajú špecifický humor, iróniu, osobitú vizuálnu poetiku, intermediálnosť, ako aj stieranie hraníc medzi "nízkym" a "vysokým" umením.
 
Výstava Snívaj !? sa snaží sledovať cestu umeleckých únikov, ako aj túžobnej viery, že civilizácia postavená na ideáloch humanizmu nie je iba utopickým snom. Prostredníctvom silného metaforického, ale aj kritického myslenia však snívanie nezostáva na úrovni romantického rojčenia, ale polemicky reflektuje vtedajšiu spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu.

Samotný názov výstavy je inšpirovaný listom umelca a teoretika Roberta Cypricha z roku 1979, v ktorom píše českému umelcovi Petrovi Štemberovi: „Každý z nás balzacovsky povedané chcel chvíľu zmeniť tento svet. Ja žiaľ ho už meniť nemám chuť. Chcem už len pomáhať ľuďom snívať. Áno, som profesionál na ľudské sny. Obuvník ľudí obúva, holič ľudí strihá, no a ja sa im snažím pomôcť snívať. Veď čo sa i dnes ľuďom dá dať? Rozliať ružovú farbu a pozlátiť nebo."
 
Dnes po niekoľkých desiatkach rokov, tvorba „jeho“ generácie umelcov, zdieľajúci spoločný pocit outsiderov voči vtedajšej výtvarnej scéne a spoločnosti vôbec, patrí ku kľúčovým kapitolám našich dejín umenia a zanecháva významnú stopu aj na medzinárodnej výtvarnej scéne. Nielen pre umeleckú hodnotu, ale aj pre bytostné posolstvo, ktoré je dodnes naliehavé.
Súčasný svet je komplikovaným matrixom klimatických a pandemických kríz, vyčerpaných tradičných spoločenských systémov a pravdepodobnosť, že  budúcnosť sa dá vystavať iba na skúsenosti z poznanej minulosti je takmer mizivá. A tak snívanie, resp. rozmýšľanie o svete nanovo, radikálne, no bez istých výsledkov, sa stáva nielen možnosťou, ale priam nevyhnutnosťou.
 
Zbierka Art Fondu vytvorila pre Galériu mesta Bratislavy výstavný príbeh, v ktorom v hlavnej línii ilustruje obraz vytesneného umenia, v sústredení sa na jeho viditeľné i skryté  špecifiká. Tie, na rozdiel od umenia západnej umeleckej scény boli motivované osobnejším hľadaním podstaty vzťahu medzi umelcom a umením, ako v rovine umeleckej, tak etickej, spoločenskej a ekologickej. Umeleckú váhu a spoločenskú relevantnosť však tvorcovia zbierky nechcú zakonzervovať iba vo výstavných rámcoch spojených s minulosťou. Práve naopak, ich  aktuálnosť je v konfrontácií s dneškom, v dielach súčasných umelcov, vyberaných do dialogického konceptu zbierky.