Kurátorka: Naďa Kančevová

ILLOLA  - Patrik Illo a Aleksandra Stencel je slovensko-poľská dvojica dizajnérov, ktorí sú známi najmä ako autori (viac alebo menej) úžitkových predmetov z fúkaného skla. Hoci práve v tejto oblasti sa obaja postupne etablovali aj v širšom európskom priestore, obaja podliehajú nutkaniu neustále experimentovať a prekračovať hranice vlastného média.

Na aktuálnej výstave v Galérii NOVA nám umožňujú nahliadnuť do zatiaľ neznámej – intímnejšej a bezprostrednejšej polohy ich výtvarného myslenia. Vydávajú sa cestou intuitívnej kresby, v ktorej svoje myšlienky, pocity a každodenne prežívané situácie transformujú do abstraktných znakov a štruktúr. Hoci niektoré motívy a tvaroslovie sa príležitostne pokúšajú preniesť aj do skla, rozhodujúcu úlohu tu zohráva samotná kresba, vnímaná ako samostatne mysliaci jazyk, prostredníctvom ktorého Illo a Stencel vedú spolu dialóg. 

Kresby prezentované na výstave v NOVE vznikajú na jedno posedenie – pri káve. Impulzom ich vzniku, ako priznávajú autori, je potreba zmysluplne vyplniť spoločný čas, niekedy aj partnerská hádka alebo skrátka len snaha vyjadriť to, čo nie sú schopní vyjadriť slovami. Vtedy vyťahujú skicár a škatuľku farebných pier, fixiek či pasteliek.

Hoci formotvorným prvkom vystavených kresieb je intuícia, autori si zámerne pridávajú určitú záťaž – nastavujú „pravidlá hry“, ktoré pripomínajú šachovú partiu: „Hráči“ sa pri vytváraní kresieb striedajú. Použiť musia všetky farebné perá zo škatuľky. Každá farba však môže byť použitá iba raz. Logika tejto stratégie ich nabáda k určitému typu odvahy  – núti ich reagovať na nepredvídané situácie, „opravovať“ zdanlivé „pochybenia“ toho druhého, nachádzať nové východiská. V tomto zmysle sa výsledné kresby dajú interpretovať aj ako súboj čiar, farieb, foriem a štruktúr. Niekedy v nich možno postrehnúť zosilnenie expresívnych momentov, inokedy majú viac meditatívny charakter. 

Neustále pokračovanie a snaha o zdokonalenie výsledku sa môže javiť až ako určitá forma posadnutosti pripomínajúca výtvarné prejavy „art brut“. A práve v tom spočíva pôsobivosť týchto prác. Stanovené pravidlá v kombinácií s intuíciou autorom pomáhajú posúvať hranice a dávajú priestor pre experiment. Ich kresby – dialógy sú svetom hľadania, svetom na hranici dekoru a zároveň priestorom, kde si môže každý predstaviť svoj vlastný svet, hľadať v ňom ako v bludisku, nachádzať tvary a možno aj celky.