Obe autorky spája téma premenlivosti prostredí a miest, kde žijú, kontinuálneho hľadania domova, ako aj potreba cestovania a schopnosť (nutnosť aj odhodlanie) adaptácie sa v nových, nestálych podmienkach. Vo svojej tvorbe sa tiež zaoberajú intímnejšími témami osobnej identity a citlivosti voči zmenám, ktoré prinášajú rozdielne spoločenské kontexty krajín ich pôvodu a nestáleho pôsobenia (Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Slovensko, Česko).
Projekt pracuje s priestorovou inštaláciou – kombinuje a konfrontuje maľbu, koláž a textilné objekty Rity Koszorús so špecifickými analogovými fotografickými expozíciami, vznikajúcimi bez použitia fotoaparátu Marty Djouriny. Výstava tak vo vrstvách a často expresívnych juxtapozíciách predstavuje metaforu miest neustáleho presunu – pohybu a pohotovosti, ktorými sú staničné či letiskové haly – koncentráty nových očakávaní, prchavých momentov, ale aj zamrznutého času, nepokojnej nervozity i odhodlania k zmenám.
Diela sa zbavujú aspektov konkrétnych tvarov, narúšajú hranice jasne definovaného média a expandujú do fyzického priestoru. Stávajú sa súčasťou architektúry výstavy – časopriestoru transportu, hľadania aj reflexie subjektívnych skúseností autoriek, ktoré komunikujú spoločnú potrebu objavovania aj odhodlanie prijímať nestále podmienky spojené s cestovaním. Ich pohyblivú každodennosť, však taktiež sprevádza postupné uvedomovanie si hodnoty intímneho sveta, zázemia, aj prijímanie súčasnej odkúzlenej reality, čo si v kontraste k neustálej žiadostivosti kultúrno-spoločenských systémov podmieňuje stále vyššiu mieru odvahy, balansovania i rezistencie.
Kurátorka: Viktória Pardovičová
Marta Djourina (*1991, Sofia) pracuje s médiom analógovej fotografie a využitia vlastností svetla. Skúma svetlocitlivé médiá a vlastnosti prirodzeného aj umelého svetla, ktoré prepája v site-specific inštaláciách, kolážach alebo fotografických sériách s použitím autorskej špecifickej analógovej techniky. Médium fotografie, plochu aj priestor obrazu zároveň spája so záujmom o témy premenlivosti prírodných elementov, medzidruhovej komunikácie alebo s témami fluidity času či pamäte. Marta Djourina študovala na Humboldt University a Technickej univerzite v Berlíne, na Berlínskej univerzite umení a na Glasgow School of Art. Od roku 2024 pôsobí ako Artist in Research na Royal Academy of Fine Arts Antwerp a od roku 2020 je hosťujúcou lektorkou na University of the Arts Berlin. Jej diela boli prezentované na mnohých medzinárodných výstavách – naposledy v MNAHA Luxembourg, Lage Egal Brussels, Haus am Kleistpark (Berlín), Sofia Arsenal – Museum of Contemporary Art, Goethe-Institut Bulgaria, ICA-Sofia, Berlinische Galerie – Museum of Contemporary Art, Feldbusch Wiesner Rudolph (Berlín) a inde. Jej práce sú súčasťou zbierok Berlinische Galerie, Eskenazi Museum of Contemporary Art (USA), IBB Berlin, EiB Luxembourg a ďalších. Získala viacero ocenení, vrátane EMOP Arendt Prize for Photography (2025), Presentation Grant for Publications of the State of Berlin (2023), AArtist in Residence of the Federal Foreign Office (2022), Marianne Brandt Prize for Photography (2022), BAZA Award (2021) a Eberhard Roters Scholarship (2020), ako aj ďalšie. V roku 2024 Djourina vydala svoju prvú monografiu vo vydavateľstve DISTANZ Berlin.
Rita Koszorús (*1989, Bratislava) svoje výtvarné štúdia začala na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Následne v rokoch 2008 až 2014 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr na oddelení voľnej grafiky, neskôr na katedre maľby v ateliéri pod vedením prof. Daniela Fischera. V roku 2013 absolvovala stáž na Akadémii krásnych umení v Budapešti v ateliéri pod vedením Imreho Buktu. Zúčastnila sa niekoľkých zahraničných rezidencii napríklad v Berlíne, Paríži, Porte, Aracene či v Budapešti. Aktívne sa prezentuje na samostatných a skupinových výstavách doma a v zahraničí. Bola štyrikrát finalistkou súťaže Maľba roka a raz Nadácie Novum. V roku 2021 bola ocenená prvým miestom v súťaži VÚB Maľba roka. Autorku zastupuje galéria VILTIN v Budapešti. Diela Rity Koszorús sa nachádzajú v súkromných a galerijných zbierkach. Tvorba Rity Koszorús je charakteristická primárne technikou koláže, technologicky aj filozoficky. Venuje sa tiež médiu maľby, grafiky a inštalácii. Jej abstraktné obrazy sú často expandované do priestoru a transformované do fyzických objektov, ktoré odrážajú nestálosť formy aj záujem o prekračovanie hraníc médií. Vo svojich maľbách zobrazuje utopické abstraktné miesta, fragmenty a atmosféry, ktoré súvisia s imaginárnym, neurčitým aj vzdialeným domovom. Pracuje tiež s odkazmi vzájomného pochopenia v rámci rovnakej kolektívnej identity, na základe ktorej môžu ľudia rozpoznávať iným vzdialené paralely zo známych nostalgických spomienok. Jej diela zahŕňajú aj performatívne prístupy, môžu odkazovať k narúšaniu štruktúr až deštrukcii, premenlivosti aj nestálosti, ktoré však zároveň iniciujú zmyslovú vnímavosť, tvoria nové priestory, vzťahy a situácie.
