Výstava Jindřicha Krejču v Schaubmarovom mlyne predstavuje výber zo súboru ilustrácií, ktoré nám zapožičala vdova po autorovi Anna Krejčová a syn Henrich Krejča. Pre výstavu sme z celkového objemu vybrali originály, ktoré boli použité v knihách Z našej prírody. Rastliny (1979), Z našej prírody. Živočíchy (1981) a Základy poľovníctva (1988).
O prirodzenom ľudskom záujme pozorovať a študovať prírodu svedčí história kníh typu encyklopédie. Od čias antiky sa vyvíjala botanická a zoologická ilustrácia, ktorá dopĺňala rukopisy a texty o faune a flóre. Najväčší rozvoj nastal v 19. storočí, v období keď sa mení celá spoločnosť, vznikajú nové vedné odbory, zakladajú sa prírodovedné spolky, vzniká priestor pre amatérskych biológov a botanikov. Spolu so záujmom o prírodu vzniká umelecké odvetvie, ktoré sa zameriava na ilustrovanie publikácií o faune a flóre. Dôraz na realizmus v zobrazovaní prírody vychádza z funkcie takého typu ilustrácie s cieľom vzdelávať a spoznávať rozmanitosť a krásu prírody. Z tejto tradície vychádza publikovanie moderných atlasov a populárno-náučnej literatúry v 20. storočí. Skvelým príkladom vedeckej ilustrácie u nás na Slovensku je rozsiahle dielo Jindřicha Krejču.
Jindřich Krejča (4. 4. 1920, Žlebské Chvalovice – 29. 5. 1991, Bratislava) ilustrátor populárno- náučnej literatúry študoval na Štátnej grafickej škole v Prahe. Koncom 40. rokov sa usadil v Bratislave a stal sa členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Od polovice 50. rokov minulého storočia sa začal venovať aj ilustrovaniu prírodovedných publikácií. Spolupracoval s vedeckými pracovníkmi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Nadviazal spoluprácu s viacerými slovenskými vydavateľstvami a dlhé roky predsedal komisii pri vydavateľstve Príroda. Za svoju prácu získal mnohé ocenenia a čestné uznania. Jeho knihy boli vydané vo viacerých reedíciách a jazykových mutáciách aj v zahraničí. Za svoj život vydal desiatky kníh s tisíckami obrazov rastlín a zvierat.
