Krajina, v ktorej sa vo svojich predstavách pohybuje je navyše rozšírená vďaka časti jej koreňov až do južnej Ameriky. To rezonuje v posledných rokoch v jej kresbách, objektoch a je tomu tak aj na tejto výstave.

Mária sa dotýka vizuálnou a symbolickou formou krajiny a kultúry, ktoré pozná len vzdialene, ale je s ňou bytostne spojená. Vychádza zo symboliky črepu ako časti krajiny, ktorá rozkvitne do iluzívneho obrazu. Črep je tu objektom veľkej pamäte a sily, ktorá nás dokáže preniesť do širokých kontextov a predstáv. Citlivo tak rozohráva predstavivosť na základe drobných a pominuteľných spomienok. Oživuje tým niečo, čo už tu zdanlivo nie je a dotýka sa tým nielen seba, ale aj širokej kolektívnej pamäte. Tým sa v zásade dotýka jednej z hlavných rolí v umení. To, že nám ponúka príležitosť dotýkať sa napätých väzieb medzi kolektívnou a citlivo osobnou pamäťou.

Petr Stanický
Zlín, február 2024