Peter Roller sa v Galérii 19 predstavuje výstavou, ktorú venoval svojmu mestu – Bratislave. A porovnal ju tentokrát s ničím menším – ako s vesmírom. Je to preňho miesto pamäte, svet, v ktorom žije, pohybuje sa a tvorí, transformovaný do obrazov, objektov, znakov a pocitov.

Patrí k nemu neodmysliteľne od detstva, ktoré prežil v samom epicentre mesta (na námestí SNP dnes, vtedy Stalinovom), kde z okna mohol vidieť, napríklad, prvomájové manifestácie, ale aj skutočnú „Ameriku“ – Manderlák.

Od mladosti vyznával „päťminútové mesto“ (a to vôbec nevedel o úvahách urbanistov na túto tému…): ako svojho druhu bratislavský flanér, chcel obsiahnuť akýkoľvek pohyb v meste po obľúbených trajektóriách v priebehu piatich minút: zo Záhradníckej, kam sa rodina presťahovala – k ŠUPke na Palisádach, kde študoval na strednej – cez korzo k Lidu – neskôr počas vysokej školy na Vazovovu, kde mal Jozef Kostka ateliér – alebo na Sládkovičovu, kde žila jeho budúca manželka Magda, rodená Ihriská, dcéra sochára, ktorý zanechal v Bratislave viacero sochárskych monumentov… Peter musel síce poriadne vykročiť, aby sa zmestil do časového limitu, ale pri dĺžke jeho kroku to určite zvládol…

Nie je tu vôbec žiaden spomienkový sentiment, Roller pristupuje k Bratislave ako vizuálny básnik, ktorý rozpráva cez obrazy, tvary, znaky, niekedy aj cez slová, staré názvy – stopy, fiktívne mapy a cesty, koláže, kamene a kamienky. Odrážajú jeho svojskú záľubu vo vizuálnej poézii, ako aj v kaligrafii, obdiv k striedmosti a asketickej mágii východných kultúr, hlavne vzťah k japonskej kultúre, ku ktorej má zvlášť blízko.

Všetko uňho súvisí, má svoj typický výrazový modus, ktorého základom je minimalistické, kresbové, grafické, maliarske a tvarové gesto – odhmotňuje ním a súčasne ozvláštňuje priestor, plochu i objem svojich diel, zbavuje ich zobrazujúcej vecnosti, ale navodzuje voľné obrazové reminiscencie. Osobitým znakovým jazykom často oživuje, vnútorne priam rozpohybuje svoje maľby a sochy.

V poslednom veľkom maliarskom cykle Môj vesmír Bratislava, ktorý venoval svojmu mestu a obľúbeným miestam a pripravil špeciálne pre túto výstavu, je jeho prístup na jednej strane skromnejší, intímny, asketický a tichý, postavený na meditácii; zároveň má v sebe hravosť, radosť a tiež akýsi podprahový humor a vtip. K Bratislave a jej géniu loci sa viažu aj ďalšie dva cyklické projekty, predstavené na výstave. 

Známky z ateliéru Petra Rollera nie sú známkovou tvorbou v pravom zmysle slova – často patria moriam, oceánom, neexistujúcim a bájnym krajinám, umelcom, ale aj konkrétnym mestám. Nemajú síce tradičné zúbky, ale všetky sú opečiatkované, čo im dáva punc originality a pravosti. Petrogramy, pomaľované riečne okruhliaky, kamene a kamienky, hoci vzišli z prírody a krajiny (zväčša ich zbiera pri Dunaji v Devíne, kde v súčasnosti žije), sú mestským projektom viazaným prednostne na Bratislavu. Tu ich vytvoril a v priebehu plus/mínus pätnástich rokov poroznášal viac ako tridsaťpäťtisíc.

Prostredníctvom priateľov a známych sa dostali aj na rôzne miesta zeme a stali sa obľúbeným zberateľským artiklom. Sú tak trochu záhadnou vizitkou Bratislavy, sedimentujú pamäť a pre každého nálezcu sa môžu stať nielen zvláštnym umeleckým dielom, talizmanom s hádankou, ale aj spomienkou s odkazom na miesto, kde ho našiel. Možno ich niekde nájdete aj dnes.

Katarína Bajcurová, máj 2026

Peter Roller sa narodil 7. júla 1948 v Bratislave, jeho otec Ladislav Roller (1915 – 1965) bol absolventom Školy umeleckých remesiel v Bratislave a pôsobil ako reportážny fotograf v tlačových agentúrach (STK, ČTK). Študoval na Strednej škole umelecké-ho priemyslu v Bratislave na oddelení rezbárstva (1963 – 1967, Ludwik Korkoš, Anton Drexler) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1969 – 1975, prof. Jozef Kostka, Alexander Trizuljak, Ján Kulich), kde pedagogicky pôsobil na Katedre sochárstva (1992 – 2018), od 1996 ako docent, od 2009 ako profesor.

Od roku 1988 bol členom združenia Gerulata, zakladateľom a prezidentom NIPPON CLUBU (1990 – 1998). Zúčastnil sa na vyše 40 medzinárodných sochárskych sympóziách po celom svete (Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, USA, Japonsko, Kanada, Nórsko, Česko atď.). Vystavoval na početných kolektívnych prehliadkach doma a v zahraničí; jeho objekty – architektúry boli vystavené na výstave Time Space Existence, sprievodnom podujatí Bienále architektúry v Be-nátkach (2018). Projekt Petrogramy, ktorému sa venuje dve desaťročia, predstavila Slovenská národná galéria v Bratislave (2023). 

V ranej tvorbe sa Peter Roller venoval modelovanej reliéfnej plastike, v jeho tvorbe prevládali skulptívne techniky a práca s kameňom v komornom i monumentálnom meradle. Neskôr sa v nej prehĺbila meditatívna črta, objavili sa motívy zaniknutých civilizácií, ponášky na fiktívne obydlia.

Pod vplyvom východných kultúr sa sústredil na vlastnú verziu vizuálnej poézie, povrchy svojich sôch pokrýval kresbou, pričom na vytvorenie priestorových a materiálových ilúzií využíval efekt zrakového klamu. Osobitú oblasť jeho záujmov predstavujú kresba, maľba a tvorba „poštových“ známok. Po roku 2005 sa popri tvorbe obrazov objektov a reliéfov začal venovať veľkorozmerným geometrickým sochám, ktoré realizoval v kove, využíval farebné vyznanie povrchu alebo ich ponechával v prirodzenom hrdzavom stave.