Názov výstavy nás úspešne láka do zákutí skľúčených pocitov, pohľadov úkosom a malých smútkov, vyjadrených premrštenými pózami a profilmi protagonistov. Prevádzajú nás zábleskmi minulosti, vrytými alebo zasadenými do našej pamäti, zábleskmi ukradnutých okamihov, mikrovýrazov a príbehov, ktoré v sebe buď nesú výbušný potenciál, alebo pominú sťa prchavé okamihy. Smútok, ktorý sa tu spomína, je iný než jeho romantická verzia, je bližší smútku, s ktorým sa človek ukladá do postele a nasledujúce ráno popíja matchu, smútku, ktorý stojí v rohu miestnosti pri tých najlepších flámoch.