Milé okoloidúce, milí okoloidúci,

ak si myslíte, že ste sa ešte nikdy nestretli s Palom Čejkom či s jeho tvorbou, naťukajte si jeho meno do prehliadača ešte raz, prosím. Keďže sa Palo momentálne nevie dopátrať k svojmu CVčku, môžeme sa vyhnúť výpočtu jeho doposiaľ odvernisážovaných výstav. Stačí asi iba spomenúť, že sa medzi nimi nachádza inštitucionálny míľnik SNG. 

Aj tak ste sa s ním a s jeho prácou stretli skôr na párty, v rádiu, v krčme, na stránkach kníh či jedného dobrého pouličného časopisu. Alebo takto náhodne v uliciach Bratislavy.

Na jeho vlastnej svadobnej veselici v Berlinke sa pred pár rokmi zišla veľká časť hlavného mesta. Vtedy som mala podozrenie, že Palovi išlo hlavne o tú párty. Párty ako miesta stretnutia momentálneho, z princípu oslavného a radostného charakteru, okrem stúpajúcej hladiny alkoholu zdanlivo ničím nezaťaženého. Miesta výmeny pohľadov, názorov či dotykov, ktoré sa môžu vyvinúť rôznym smerom, častokrát pamätným.

Na posledné dva roky nás pandémia viac či menej odstrihla od týchto bezprostredných rozptýlení z každodennosti. Našťastie nám boli otvorené ďalšie priestory interakcie. Neprekvapivo, Palo rád používa jednu diskusnú smart appku s párty názvom. Aj tam stretáva ľudí, ktorí ho inšpirujú pri tvorbe jeho „obyčajných obrázkov“, ktoré pri príležitosti výstavy vo výklade Bohémy nazval votívnymi. Náboženské konotácie bokom, Palo vytvoril každý linorez s ohľadom a s myšlienkou na človeka, ktorému jeden z pätnástich návrhov nakoniec daruje. Ako vyjadrenie priateľského ďakujem, že si (sorry, ak si teraz nechcene pospevujete jednu popovú odrhovačku).

Tieto práce nám demonštrujú Palove vnútorné zadanie priblížiť sa symbolmi a myslením inému človekovi prostredníctvom svojho grafického kumštu. To, či sa mu to podarilo, posúdi najlepšie asi adresát/ka. My sa zatiaľ môžeme tešiť z pohľadu na sériu, ktorú drží pokope okrem osoby autora predovšetkým vizuálna strohosť čierneho na bielom, prísna i jemná štruktúra odtlačku prerezávaného linolea.

Súčasná geopolitická situácia však dnes naše prežívanie sfarbuje intenzitou signálnych farieb, a my vidíme a počujeme veci (a diela) akoby novými očami a ušami, neosloboditeľnými od apokalyptického soundtracku na loope. O to dôležitejšie je hľadať si zmysluplné rozptýlenie a naplnenie. Medzi najjednoduchšie možnosti patria vľúdne gestá a veľkorysosť v rámci vlastných možností nezávisle na tom, či ide o hmotnú alebo nehmotnú pomoc, spoločne strávený čas či objatie. Podľa popularizačnej psychológie je jazykov lásky viacero. Aký je ten váš? 

S úctou
Miroslava Urbanová