Aktuálna výstava, v roku nedožitých deväťdesiatych narodenín, je pripomienkou osobných vzťahov a stretnutí, ktoré sa diali v rôznych priestoroch, v rôznych obdobiach, či pri rôznych príležitostiach.

Miro Cipár v jednej z takýchto spomienok napísal: „Milan Paštéka vyjadril fascináciu umením nejako takto – ´Stojím pred obrazom, uhranutý jeho vnútornou silou. Neviem to pomenovať. Nevnímam obsah. Nevedel by som ho opísať.´.

My sme dnes podobne zasiahnutí mágiou jeho diela. Obdivuhodný príbeh statočného a odvážneho umelca, ktorý v nežičlivých časoch vytvoril mimoriadne silné dielo. Prívlastky a pomenovania Paštéku a jeho práce siahajú po maximách. Je to aristokrat mlčania. Po úvodných pastóznych, takmer bezfarebných olejoch sa rozmaľoval do čistej farebnosti a cez rustikálne farebné kompozície až do bezpredmetovej maľby. Žilina bola prirodzeným centrom severného Slovenska a žilinské chlapčenské gymnázium predstavovalo jeho intelektuálnu dôležitosť.

Pred jeho dôstojnou budovou sme každé ráno postávali pod sochou Antona Bernoláka, bol tam aj Milan Paštéka.

Na medziposchodí boli v dlhých vitrínach vystavené najlepšie študentské výkresy – Vladimír Kompánek, Štefan Svetko, Ferdinand Milučký, Svetozár Mellner a Osvald Aurélius Klapper. V kvarte sme založili kolektív Pabla Picassa. To Milana zaujalo, prišiel do našej triedy a nárečovo sa spýtal: ´Kerý je to ten Cipár?´ Keď som prišiel na VŠVU, Paštéka bol už vtedy pojmom.

O niekoľko rokov som ho navštívil v známej výtvarníckej kolónii na Drotárskej a nakukol som aj do ateliéru. Po dvoch rokoch v kasárňach som začal maľovať. Milan ma navštívil v našom byte na Michalskej. Mal som na stojane „Sedimenty“. Málovravný Paštéka ma len poklepal po pleci. Znelo to povzbudivo. Bol skúpy na slovo, keď už niečo povedal, malo to povahu aforizmu.

Stručnosť je vlastnosťou filozofov. Priateľstvá s filozofmi viedli k hlbšiemu záujmu o aktuálne myslenie. Odvážil sa prekladať filozofické texty, čo vzbudzovalo úctu a zdôrazňovalo premyslenosť jeho tvorby. Paštéka je osobnosť mimoriadnej vážnosti, je príkladom múdreho uvažujúceho maliara, skutočného pictor doctus.“

Milan Paštéka sa narodil 20. mája 1931 v Trenčíne. Po ukončení žilinského gymnázia pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave v ateliéri Ľudovíta Fullu, neskôr u Jána Želibského. Krátko po ukončení štúdia sa usadil v Bratislave a začal realizovať svoj profesionálny a osobný život. Jeho práca je rozvrstvená do viacerých médií, no stopa vizuálnej výpovede je vždy rozpoznateľná, či už ide o maľbu, grafiku alebo kresbu. Vystavoval na domácej i medzinárodnej scéne. Za svojho života oslovovala jeho práca mnohých výtvarných umelcov, a to aj medzigeneračne. Zomrel 23. septembra 1998 v Žarnovici, pri autonehode.