Hrubé línie, často farby trikolóry, expresívna skratka k drsnej pointe. Jeho autorský rukopis inšpiroval linoryt, komiks a street art. Cítiť z neho priznanie, že umelec je srdcom grafik.

Výtvarný jazyk je rozpoznateľný na prvý pohľad. Vďaka nemu Maťátkov svet vnímajú malé deti i najstarší dospelí. Veľkú zásluhu na smerovaní autora mali jeho učitelia, na strednej škole to bol Miloš Kopták, na akadémii profesor Dušan Kállay. ,,Ukázali mi silu línie, tajomstvo miešania a kontrastu farieb, čaro kresby, grafiky, ilustrácie,“ spomína.

Cesta k prvej knihe však bola dlhá. Hoci vyštudoval práve ilustráciu, príležitosť dostal až roky po vysokej škole. Vydavatelia sa jeho kresieb a grafík báli. Zdali sa im strašidelné. Neboli to roztomilé princezničky s ružovými líčkami či kamarátski mackovia s mäkučkým objatím. Prvou ilustrovanou knižkou sa tak stal drsný príbeh Jaro kriplů (Daniel Rušar, Paskuda books) o telesne postihnutých deťoch na zážitkovom kurze, kde ide o život. Maťátkove navonok surové a pritom citlivo vnímavé kresby doň zapasovali prirodzene, ako keby sa tam pýtali.

Zlom však prišiel až s detskou knihou pre široké publikum, Lapinovci z letiska (Viktória Laurent-Škrabalová, Trio Publishing). Bola iná, mala úspech, dokonca si vybojovala cenu v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska. Odvtedy získali nomináciu v tejto súťaži viaceré nasledujúce tituly, ktoré Maťátko ilustroval. Mimoriadny ohlas vyvolala najmä kniha Prešporské legendy ožívajú (Andrej Csino a Lucia Lackovičová, Litera production), ktorá je poctou dielu slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej.

Zatiaľ poslednou je kultová kniha Zvieracia farma (George Orwell, SnowMouse publishing). Maťátko pre ňu zvolil sólové farby: červenú a modrú. Na bielom papieri sú totiž kontrastnejšie. Trikolóra je síce jedným zo znakov jeho tvorby, ale tu mu išlo o iné. ,,Tie farby sú na vlajkách Slovenska, Ruska i USA, čo dnes dáva ilustráciám nové súvislosti. Príbeh je paródia na dávnu totalitu, stalinizmus, ale prečítajte si ho teraz! Orwell je stále živý, aktuálny a mrazivý,“ vysvetľuje.

Ilustrácie z týchto a niektorých ďalších kníh, ako sú Červený vírus a kučeravý Sebastián (Ivana Auxtová, Perfekt) či Kocúr, ktorý chcel byť drakom (Viktória Laurent-Škrabalová, Elist), môžete obdivovať práve tu, na retrospektívnej výstave Maťátkova knižnica v múzeu moderného umenia Danubiana.

Matúš Maťátko sa venuje aj voľnému umeniu a jeho diela sa považujú za komentáre súčasného diania. Obrazy Sľúbili sme si lásku, Memento, Viribus Unitis či Tanec smrti vyvolávajú stále silné odozvy. Medzi nedávne výstavné projekty patria: Čas kostlivcov: Biela-Modrá-Červená Epopej, Cuprum Civitas: Lesk a bieda medeného mesta či Zodiak.

Súčasťou prejavu autora sú aj realizácie vo verejnom priestore (murály). Najznámejší murál je v Bratislave na Mariánskej ulici, dielo Anjeli má výšku 17 metrov. Zatiaľ posledný veľkorozmerný murál Ruka mieru vytvoril spoločne s Filipom Sabolom na Mahane Jehuda markete, najväčšom trhovisku v Jeruzaleme.

Okrem Slovenska a Česka vystavoval v Izraeli, Spojenom kráľovstve, Belgicku, Bulharsku, Francúzsku, Japonsku, Číne a Indonézii.

Kurátor a autor textu: Jakub Prokeš

Biografia

Matúš Maťátko (1984) patrí medzi najvýraznejších slovenských ilustrátorov a výtvarníkov strednej generácie. Jeho umelecký záber je nesmierne široký od grafiky a ilustrácie, cez voľnú tvorbu, maľba až po objekt a sochu, rovnako veľkorozmerné inštalácie vo verejnom priestore (murály). Venuje sa aj dizajnu, plagátovej tvorbe, reklame a budovaniu firemnej identity prostredníctvom grafiky a ďalších vizuálnych prvkov. Zároveň je pedagógom študijného programu maľba – grafika na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, absolvoval ateliér voľnej grafiky a ilustrácie pod vedením prof. Dušana Kállaya. Zúčastnil sa na výtvarných stážach a pobytoch v Bulharsku (Sofia), Francúzsku (Paríž), Belgicku (Antverpy) a Indonézii (Bali). Žije a pracuje najmä v Bratislave.