Keďže nie je plne obohnaný priečkami, jeho otvorenosť je často benefitom pri divadlách, knižniciach i galériách. V princípe ide o medzipriestor s podpornou funkciou. Umožňuje architektúre vdýchnuť jej bezprostredné okolie, nasať ho dovnútra a vydýchnuť ho von. Ideálny otvorený mezanín je navrhnutý tak, aby bol vo vlastnej prítomnosti neviditeľný.

Súčasťou toho, čo vnímame, je neviditeľné alebo prehliadané. Zo skúsenosti nás nezaujímajú podpory, barly, chrániče, ale ak ich necháme prehovoriť, odrazu vnímame plnosť prázdnoty, ktorú obklopujú, podopierajú a opatrujú. Ohraničenie prázdnoty vyjadruje silu túžby, ale aj silu obavy. Tesné vymedzenie je tiež znakom vzácnosti a vymedzované je preto hodné ochrany. Je to objav priťahovania bez nutnosti realizácie fyzického tlaku. 

Odbočiť z hlavného prúdu a vracať sa v protismere. Znamená to vnímať prúd v obrátenej perspektíve a zároveň znášať riziko zrážky. Čelná zrážka s neviditeľným nás robí vidiacimi.

Svet okolo nás je plný užitočných sôch, len ich jednoducho nevnímame ako estetické objekty. Pracujúcu triedu užitočných sôch zatiaľ neoslobodila žiadna revolúcia. Žiadni vodcovia dodnes nezvolali snem užitočných sôch, aby vystúpili z tieňa a pozdvihli svoj hlas. Poukázal niekto na pôvod nerovnosti, na nespravodlivé zaobchádzanie a ťažké podmienky ich života v ústraní? Taký svet bez držadiel, zábradlí, rohovníkov a podpier by sme nezvládli, prepadávali by sme sa do priepasti neužitočnosti. 

Ak dosiaľ bolo všetko neužitočné krásne, mohlo by byť odteraz krásne aj čosi užitočné. Vziať užitočným veciam ich užitočnosť a transponovať ich do inej hmoty. Napríklad vec z polystyrénu odliať do bronzu. Alebo vec z dreva odliať do betónu. Povedzme, že takého užitočné sochy sa transponovaním stanú neužitočnými. Tým získajú vstupenku medzi triedu privilegovaných predmetov. Nenápadná revolúcia sa začala, palác privilegovaných sa zrútil.

Iný význam pre slovo sochať by mohlo byť - podopierať. Fotografia je ako konštatovanie: táto situácia nastala. Vec na fotografii sa dvojnásobne zarezáva: do (jej) priestoru a do (môjho) pohľadu. Fotografia miesta činu zo mňa robí spolupáchteľa. Fotografovaný objekt už nie je situáciou na pôvodnom mieste. Jeho obrazná vyvrenina steká po obrazovke displeja. Pozorovateľ vidí v týchto situáciách potenciálne možnosti vyslobodenia. 

Nový spôsob zviditeľnenia môže nastať predvedením užitočných vecí ako neužitočných. Rezistencia materiálu ich však prezradí ako špiónov a votrelcov vo svete privilegovaných. Odhalenie ich spiknutia povedie k tomu, že nám vnukne nepredvídateľné pokračovanie. Skrytá forma sa spojí s dielom, ktoré odhaľuje, ukrýva a chráni. Stane sa neoddeliteľnou súčasťou triedy privilegovaných. 

Vzbura je odhalená, vinníci sú oslobodení. 

Kurátor a autor textu: Daniel Grúň

Vernisáž 4. 7. o 18:00

Hosť: Andreas Fogarasi

Matej Gavula (1972)
je vizuálny umelec pôsobiaci v Bratislave. Absolvoval odbor Kameňosochárstvo na Strednej škole umeleckého priemyslu a následne na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri Skla. Pracuje v médiách sochy a objektu, fotografie, videa, akcie a performance. V nedávnej minulosti prezentoval svoju tvorbu na kolektívnych výstavách napríklad Otras, HotDock project space, Bratislava (2019); Stratená forma / Blind mould, SODA gallery, Bratislava (2018); Neustále rastúce horizontálne podzemné stonky – Geopoetika v časoch antropocénu, Galéria Plusmínusnula, Žilina (2017); ďalej Mám rada pozornosť, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici (kurátorka Zuzana L. Majlingová, 2018);Pretty soon if this keeps up I’m going to have to envelop the entire universe, Gdańsk City Gallery (kurátori Piotr Stasiowski a Jaro Varga, 2018);Panfília, Zahorian & Van Espen, Bratislava (kurátor Daniel Grúň, 2016); či Shell Game,MeetFactory, Praha, (kurátori Lucia Gavulová a Jaro Varga, 2017); Panfília, Zahorian & Van Espen, Bratislava (kurátor Daniel Grúň, 2016).