Na výtvarnú scénu priniesla Ľuba Sajkalová ekologické a komunitné témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie, či materiálovú empatiu.

Jej tvorbu charakterizuje procesuálnosť a otvorenosť, participatívnosť, rodová citlivosť a „predurčenosť“, sociálne kontexty umenia, ekologický princíp (udržateľnosť a rozložiteľnosť) či metóda „tvorivej“ prokrastinácie a pomalej tvorby. Procesuálne prístupy prenášala z tvorby aj do pedagogickej práce – pôsobila na Vysokej škole výtvarných umení a podieľala sa na vzdelávacích programoch viacerých galérií – Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Kunsthalle Bratislava a Bibiany.

Výstava reprezentuje najdôležitejšie diela autorky, ale aj fragmenty z inštalácií, ktoré dnes existujú iba v dokumentácii alebo v torze. Predstavuje tiež tvorivé partnerstvo s Evou Masarykovou a výberové príbuznosti s dielom Jána Sajkalu a Dany Sochorovej a Zdena Hogha.

Sprístupňuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej záujmu a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy viac ako konečný artefakt. Ambíciou výstavy nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa chorobou predčasne uzavrelo a tvorba nestačila plne rozvinúť.

Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a „zápalnou“ osobnosťou, schopnou iniciovať spolupráce bola, koho a akým spôsobom inšpirovala, a najmä to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.