Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú. 

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné. Zaužívaný a v tých časoch stále pevne ukotvený obraz ženy pohybujúcej sa v prostredí rodiny a domácnosti nikdy nenapĺňala. Nie preto, že by na to nemala predpoklady, ale preto, že sa to priečilo jej presvedčeniu. 

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia pripravilo Múzeum mesta Bratislavy (MMB) v spolupráci s partnermi rozsiahlu výstavu s viacerými líniami a vrstvami. Ide o doposiaľ najkomplexnejší pohľad na životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity Hany Gregorovej bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, ambíciou MMB je vás jej životným príbehom previesť.

Krstné meno Hana, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba, hovorí Jana Jablonická Zezulová, členka kurátorského tímu výstavy a kurátorka najnovších dejín MMB. 

Hlavným cieľom výstavy je previesť návštevníčky a návštevníkov životným príbehom Hany Gregorovej, ktorý bol na vtedajšiu dobu veľmi neštandardný, pre niektorých až poburujúci. Približujú ho tri základné vrstvy výstavy: chronologická, geografická (zachytáva rôzne miesta Haninho pobytu) a tematická – prostredníctvom jej spoločenských aktivít, ako spisovateľky, podporovateľky mladých autoriek a umelcov, obhajkyne postavenia žien či autorky knižiek pre deti. „Hanu predstavíme aj v menej známych rovinách – ako nadšenú cestovateľku aj neúnavnú kultúrnu diplomatku,“ dodáva Monika Kapráliková, historička, kulturologička a externá členka kurátorského tímu výstavy. 

Kľúčovou súčasťou tejto časti výstavného projektu sú autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. “MMB bolo prvou pamäťovou inštitúciou, ktorej Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského, darovala predmety po svojich rodičoch, ktoré sa viazali k ich pobytu v Bratislave. Tie sa stali základom novozaloženej zbierky Literárny fond a zároveň je tento korpus, ktorý predstavuje naše múzejné ‚rodinné striebro‘, aj jadrom výstavy HANA,“ približuje Daniel Hupko, kurátor literárnych zbierok MMB a člen kurátorského tímu výstavy.

Cieľom výstavy je takisto otvárať otázky súvisiace s postavením žien v 20. storočí s presahom do súčasnosti. Autorskému a kurátorskému tímu výstavy sa to podarilo prostredníctvom vrstvy Ženy 2.0. Tá zahŕňa napríklad umelecké intervencie do priestoru výstavy, ktoré sú interpretáciou Haninho života a aktuálneho diania cez súčasné umenie (uvidíte diela od KundyCrew, Anny Daučíkovej, Alizy Orlan a ďalších), aj interaktívne prvky pre verejnosť.  

Kľúčovou súčasťou tejto vrstvy výstavy sú tri miestnosti, ktoré ponúknu Priestor na bádanie a diskusiu (knižnica so svetovou a súčasnou feministickou literatúrou, vrátane tej Haninej, rôzne interaktívne hry), Priestor na vypočutie (výpovede súčasných slovenských osobností, ktoré formou videorozhovorov reflektujú vlastnú ženskú/mužskú skúsenosť z pôsobenia v konkrétnych oblastiach umenia/kultúry, prelínajúcich sa s oblasťami pôsobenia Hany). Tretia miestnosť je participatívna a ponúka Priestor na reflexiu (vyzýva na zanechanie dojmov z výstavy vo forme krátkeho osobného odkazu či príbehu výnimočnej ženy z vášho okolia.*

Pôsobenie Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského v Bratislave výrazne ovplyvnilo prerod Prešporka na moderné mesto 20. storočia. Veríme, že naša výstava bude dielikom skladačky, ktorý pomôže Bratislave v tejto ceste pokračovať. 

Foto/Photo: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum / The State Scientific Library in Banská Bystrica – Museum of Literature and Music

Sprievodný program:

25. 1. o 10.30 Na koho sa podobáme? (rodinný program), Apponyiho palác

29. 1. o 17.30 Prvé feministky? O histórii ženských emancipačných hnutí na Slovensku a v Česku (diskusia), Apponyiho palác

---

Scenár a kurátorská koncepcia: Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová, Monika Kapráliková
Kreatívna spolupráca: Barbara Debrecká, Vladimíra Kišša Gahérová, Linda Mendelová, Zuzana Zahradníčková, Lucia Zlochová, Eva Takácsová
Dizajn výstavy: Lucia Židek Gamanová, Oleksandra Bakushina
Vizuálna identita výstavy: Simona Hojsíková
Grafický dizajn výstavy: Simona Hojsíková, Lucia Židek Gamanová
Hlavní partneri výstavy: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum a Slovenská národná knižnica – Literárne múzeum v Martine
Mediálni partneri: denník SME, Denník N, Aktuality.sk, Slovenka, podcast V ženskom rode, Rádio Devín, Rádio_FM, Citylife.sk, Historická revue, IN.BA
Foto na vizuáli: Literárne a hudobné múzeum, SVKBB

Viac info