Portréty zachytené objektívmi mladej generácie vizuálnych umelkýň Zoje Elly Hummelovej a Sofie Esther Bencsíkovej. S inštaláciou “Grassroots, Handles, Flag” sa pripojí multimediálny umelec z Hongkongu KitKit Para.
Text k výstave Echo (o mocenských štruktúrach) vznikol ako dialóg kurátorského tímu.
C: M, v tejto dobe, keď sa *echo* stáva symbolom našich spoločenských problémov, musíme si uvedomiť, že nie je len ozvenou, ale aj varovným signálom. Echo, vychádzajúce z gréckeho mýtu o nymfe, ktorá bola odsúdená opakovať slová iných, nám pripomína našu vlastnú pasivitu. Sme len odrazom tých, ktorí majú moc.
M: Presne tak, C. Vzťah medzi Šimkovičovou a Machalom je ako hra s ozvenou – navzájom sa posilňujú a manipulujú. Portréty ľudí v riadiacich pozíciách nie sú len obrazmi; sú to mementá inštitúcií. Portrétna fotografia sa stáva subverzívnym aktom, ktorý odhaľuje skryté dynamiky v hierarchiách rôznych aparátov.
C: A práve tu sa dostávame k zaujímavému paradoxu: inštitúcie sú ako územia, ktoré monitorujeme a mapujeme. Inštitúcie sú metaforou ich vládcov. Každý portrét je zástupným symbolom, fyzickou reprezentáciou mocenských pozícií. Avšak táto reprezentácia je klamlivá; v metarovine ide skoro až o obraz v obraze, je to simulacrum, ktoré nás zavádza do falošného pocitu stability.
M: Takže máme dve vonkajšie znaky inštitúcie – človeka a budovu – ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Keď hovoríme o paralyzovaní inštitúcie, ide o zabranie územia alebo zvrhnutie vedenia. Ale aké škody to spôsobuje? Inštitúcie sú rezistentné, no ich odolnosť má svoje limity. Obsah a posolstvo zostávajú po riaditeľoch len ako prázdne slová.
C: Presne tak! Genius Loci týchto inštitúcií je nositeľom pátosu, ale aj manipulácie. Hlas umelca môže prechádzať umelým procesom mnohých (nad)interpretácií a prekladov.
Tvorcovský tím
Sofia Esther Bencsiková je umelkyňa, ktorá sa pohybuje na poli vizuálneho umenia, fotografie a filmu. Je absolventkou strednej školy v odbore fotografia a v súčasnosti študuje bakalársky program v oblasti kameramanskej tvorby na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jej tvorba sa pohybuje na rozhraní rôznych médií – od hudby, inštalácií a fotografie, až po dokumentárnu tvorbu a film. Sofiu Esther charakterizuje silný estetický vizuál a hľadanie spôsobov, ako vyjadriť komplexné témy prostredníctvom obrazu. Diela Sofii Esther boli súčasťou viacerých výstav a festivalov na Slovensku aj Česku.
Zoja Ella Hummelová je fotografka, ktorá v súčasnosti študuje fotografický dizajn na strednej škole. Jej tvorba sa pohybuje v rámci rôznych oblastí fotografie, zameriava sa na umelecké portréty, dokumentárnu fotografiu a módu. V každom projekte sa snaží zachytiť nielen vizuálnu podobu, ale aj hlbší kontext a atmosféru. Za významné momenty považuje fotografovanie backstage počas Parížskych fashion weekov, kde mala príležitosť dokumentovať dynamiku a jedinečnú atmosféru módneho priemyslu. Jej portrétna práca, ktorá sa zameriava na zachytenie osobností z jej rodiny, získala čestné uznanie na prestížnej súťaži Slovak Press Photo.
Cieľom jej tvorby je vyjadriť príbehy, pocity a detaily, ktoré často unikajú pozornosti, pričom sa sústreďuje na autenticitu a citlivý prístup k zachytávaniu ľudí a momentov.
KitKit Para je interdisciplinárny umelec narodený v Hongkongu, bakalársky titul získal na University of Guelph v Kanade. Momentálne žije striedavo v Prahe a Taline a pokračuje v magisterskom štúdiu na Estónskej akadémii umení v estónskom Taline. Vystavoval v EKA Galerii (Talin, Estónsko), Canton-Sardine (Vancouver, Kanada), EKKM (Talin, Estónsko), Centrum Rzezby Polskiej, (Orońsko, Poľsko), The Biennale de l’Image Possible (Liège, Belgicko).
Kurátorský tím: Celestína Minichová, Martin Toldy, Nina de Gelder, Patricia Batki
Vizuál: Richard Hronský
Vstup voľný
