výstava
Dvadsať rokov Pamätníka Chatama Sofera
Aj dnes, v dobe rýchlo meniacich sa virtuálnych zážitkov, existujú fyzické miesta konštantnej pamäti, na ktorých je cítiť, že čas plynie inak. Jedným z nich je Pamätník Chatama Sofera, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 2002. Navštevujú ho ľudia rôzneho pôvodu, ortodoxní pútnici, sekulárni židia, bratislavskí kresťania či svetoobčania. Židovské komunitné múzeum v bratislavskej synagóge do 9. októbra ponúka výstavu fotografií, ktorá dokumentuje príbeh tohto unikátneho miesta.
10.06.2022, Pi - 09.10.2022, Ne

Kultúrne dedičstvo nevlastníme, sme iba jeho správcami pre budúcu generáciu

Výstava je venovaná 20. výročiu otvorenia významného židovského areálu v Bratislave. Bol vybudovaný v rokoch 2000 – 2002 a zahŕňa fragment Starého židovského cintorína zo 17. storočia, ktorý bol zničený v rokoch 1943 a 1944. Zachovala sa z neho iba malá skupina hrobov významných rabínov. Patrí k nim aj hrob Chatama Sofera /1762 – 1839/, ktorý bol významnou rabínskou autoritou v prvej tretine 19. storočia. Jeho hrob je dôležitým miestom pre ortodoxných pútnikov z celého sveta a patrí k najvýznamnejším židovským pamiatkam v Európe. Prostredníctvom unikátnych historických fotografií a exkluzívnej dokumentácie z výstavby Pamätníka, predstaví históriu a kultúrny kontext tohto miesta v rôznych obdobiach. 

Podľa židovskej tradície, po zničení Jeruzalemského chrámu, prebýva Šechina - Božia prítomnosť na hroboch cadikov - spravodlivých ľudí/učencov Tóry. Preto je zvykom navštevovať tieto miesta a modliť sa tam.

Ortodoxní pútnici cestujú k Pamätníku Chatama Sofera tisíce kilometrov, aby tu rozjímali a zahĺbili sa do modlitieb. Pravidelne sem chodí aj rabín Samuel Weiss z izraelského mesta Bnei Brak. Jeho starý otec sa v rokoch 1943 až 1944 podieľal na záchrane hrobov v Bratislave.

Pamätník Chatama Sofera je jedinečným monumentálnym miestom Božej prítomnosti, kde sa modlíme a vyjadrujeme svoje najvnútornejšie pocity voči Stvoriteľovi. Pripomína našu slávnu minulosť vodcov počas mnohých generácií, ktorých doktrína a učenie sú s nami dodnes. Okrem toho cítime, že tento Pamätník je miestom, ktoré nám poskytuje zdieľanú fyzickú a duchovnú prítomnosť s týmito veľkými osobnosťami, vysvetľuje Rabín Weiss.

Unikátna fotografická výstava Židovského komunitného múzea je rozdelená do dvoch častí. Prvá z nich predstaví fotografie Andreja Bána, na ktorých zachytáva atmosféru návštev pútnikov v Pamätníku Chatama Sofera.

Bán je rodený Bratislavčan a podľa jeho vlastných slov, ho vždy lákala časť mesta pri Tuneli, pretože vedel, že ukrýva zvláštne miesto, zvyšok zničeného židovského cintorína. V roku 2002 pripravil o Pamätníku reportáž, ktorú zaradil aj do svojho fotografického projektu Iné Slovensko, dokončeného v roku 2006.

Druhá časť výstavy predstaví príbeh Pamätníka Chatama Sofera a pôvodného cintorína počas rôznych období: od jeho počiatkov, zničenia počas vojny, povojnovej doby až po výstavbu nového moderného areálu a jeho existenciu až po súčasnosť. Vzácne fotografie z archívu architekta Martina Kvasnicu zobrazujú momenty z výstavby tohto unikátneho architektonického diela.

Osobitné miesto je venované pamiatke Abrahama Romiho Cohna, rodáka z Bratislavy, ktorý bol hnacím motorom výstavby Pamätníka.

Výstavu sme pripravili pri príležitosti dvadsiateho výročia vybudovania Pamätníka Chatama Sofera. Bol to unikátny projekt a my chceme vysvetliť význam a príbeh tejto pamiatky Bratislavčanom aj návštevníkom nášho mesta. V samotnom Pamätníku sa to nedá, je to posvätné pútnické miesto s hrobmi, nie výstavný priestor. Preto vystavujeme u nás v Židovskom komunitnom múzeu. Pre našu komunitu je to zároveň dvojité výročie, naše múzeum sme otvorili 17. júna 2012, oslavujeme desiate narodeniny, hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici v Bratislave je otvorené vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16:00 (okrem 7.8. a 25.9.)

 

Andrej Bán /1964/, fotograf a reportér. Od roku 1987 pracuje pre domáce a zahraničné médiá, venuje sa najmä reportážam z krízových oblastí sveta, ako Kosovo, Izrael, Gruzínsko, Afganistan, Pakistan, Ukrajina či Haiti, kam sa opakovane vracia. Zaujíma ho hlbší pohľad na príčiny konfliktov, ako aj ťažká situácia obetí vojen či prírodných katastrof v dlhšom období, keď sa pokúšajú vrátiť sa naspäť do pôvodného života. Tak vznikol jeho súbor fotografií a reportáží Žijeme horšie ako mŕtvi o gruzínskych vysídlencoch z Abcházska.

V roku 1999 počas prebiehajúcej vojny v Kosove založil a viedol organizáciu Človek v ohrození. Vydal fotografické publikácie Iné Slovensko /2006/ a Kosovo /2008/, v roku 2016 fotograficko-reportážnu knihu Na juh od raja, ktorá je prierezom dvadsiatimi piatimi krajinami, ktorým sa ako reportér venoval od roku 1991. S rovnakým nasadením, s akým dokumentuje dianie vo vojnových zónach, mapuje aj dianie na Slovensku.

Reportážna kniha Slon na Zemplíne /2018/ je výsledkom takmer tridsiatich rokov reportérskej práce od Čiernej nad Tisou po Bratislavu. Je spoluautorom dokumentárnych filmov Tisove tiene /réžia Dušan Trančík, 1996/, či My zdes /réžia Jaro Vojtek, 2005/. Bol členom poroty Czech Press Photo, viedol fotografické dielne v Bratislave a v  Poprade, pripravil okolo 50 autorských výstav na Slovensku aj vo svete a získal viaceré ocenenia ako Novinárska cena, Picture of the Year, Krištáľové krídlo, Biela vrana či Gypsy Spirit.

Režisér Jaro Vojtek nakrútil o Andrejovi Bánovi celovečerný dokumentárny portrét s názvom Raj na zemi, Prezidentka Zuzana Čaputová mu v januári 2020 udelila Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy.

Abraham Romi Cohn /10.3.1929 Bratislava – 24.3.2020 New York/ pochádzal z významnej bratislavskej ortodoxnej rodiny. Keď pár dní po jeho barmicva začali na Slovensku deportácie, prešiel ilegálne do Maďarska. Po okupácii Maďarska v roku 1944 sa vrátil do Bratislavy, kde žil s falošnými dokumentmi.

Po vypuknutí SNP vstúpil do partizánskeho oddielu a bojoval v ňom až do oslobodenia. Koncentračný tábor Auschwitzi neprežila jeho mama, dve sestry a dvaja bratia, otcovi a dvom sestrám sa podarilo prežiť. Šestnásťročný Romi začal podnikať, ale po nástupe komunistickej moci emigroval do USA. V New Yorku úspešne pôsobil ako stavebný podnikateľ a mohel. Až do smrti prejavoval silný vzťah k rodnému mestu. Veľmi si vážil život a dielo Chatama Sofera. Ako predseda Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Pressburgu bol hnacím motorom úspešnej výstavby Pamätníka Chatama Sofera.


 

Odporúčame

Materialisti

5.5.2022 - 10.7.2022 / Galéria dizajnu Satelit

TIP

Paralelné matky

Ut 26.7.2022 / Areál hier Radosť Štrkovec / Amfiteáter

TIP

Hradby samoty XI.

14.7.2022 - 16.7.2022 / Kaštieľ Jelšava

TIP

Zvuk for Modra 2022

22.7.2022 - 24.7.2022 / Modra

TIP