Len málo maliarov a maliarok jeho generácie vystriedalo toľko formálnych metamorfóz bez väčších výkyvov odborného či komerčného záujmu. Ako jeden z dôkazov možno napríklad uviesť aj fakt, že vo finále ceny Oskara Čepana sa ocitol v roku 2003 ešte ako študent košickej Fakulty umení a neskôr v roku 2018, krátko pred svojou štyridsiatkou, s výrazne odlišným maliarskym jazykom a inšpiračnými zdrojmi.

Samozrejme základom jeho tvorby vždy bola kresliarska bravúra spojená s precíznosťou a dennodenným pracovným nasadením. To všetko však neustále podroboval experimentovaniu so širokými možnosťami akrylovej maľby. Prejavom výraznej autorskej invencie a odvahy bolo pred niekoľkými rokmi aj vykročenie do tretej dimenzie v podobe sochárskej práce - od drobných plastík, k pomerne monumentálnym dielam predstavených aj v exteriéri.

Práve haptickú skúsenosť s dovtedy len maliarskou figúrou odrážajú aj jeho aktuálne prezentované maľby. Často mohutné, priam sochársky poňaté figúry, ktoré striedajú dynamické i pokojné gestá, rámcuje výrazovo dominantná farebnosť.

Dovolím si tvrdiť, že práve maľby, ktoré môžete vidieť na tejto výstave, predstavujú isté vyvrcholenie Sirkovej tvorby kde zúročuje roky poctivej remeselnej autodrezúry. Jeho obrazy predstavujú syntézu niekoľkých doteraz separátne použitých maliarskych metód, ktoré postupne navrstvuje a vytvára miestami až reliéfny efekt kombináciou štetcových techník.

Kurátor a autor textu: Peter Tajkov