V sérii Poriadok vecí sa sústreďujem na priestor. Nielen na izbu, v ktorej bývam, s ktorou som spojená tým najintímnejším spôsobom, ale aj na miesta verejné, na ktoré nemám priamy dosah, a predsa sa s nimi potrebujem zžiť. Nie je premňa možné denne cez ne prechádzať a nevenovať im pozornosť.
Nedokážem ich brať iba ako prostriedok k dosiahnutiu praktických cieľov ako je transport či nakupovanie potravín. Ak by som v nich nedokázala nachádzať skrytý potenciál, ak by som sa s nimi nedokázala stotožniť, nemohla by som v nich existovať. Preto si cibrím citlivosť na nenápadné detaily, pokúšam sa vnímať príbeh, ktorý mi napovedajú, a cez to pochopiť, prečo sú veci také aké sú a prečo sú tam kde sú.
Stále viac redukujem obraz o nadbytočné detaily, o zavádzajúce informácie.
V procese stvárňovania vecí na mojich obrazoch ich musím rozpitvať, dlho sa zamýšlať nad ich podstatou, nad tým ako sú previazané so mnou a medzi sebou navzájom. Nad tým, aké je ich miesto a aká je ich najčistejšia podoba. Výsledkom teda nie je popisný obraz daného miesta, ale súhrn symbolických, subjektívne vnímaných znakov a konkrétnej podoby priestoru.
Realizáciu diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.