Alex Mlynárčik je jednou z kľúčových postáv slovenského konceptuálneho umenia, ktorý už od 60. rokov systematicky skúma princípy kontinuity, rituálu a kolektívnej participácie. Výstava Permanentné manifestácie predstavuje desať diel, v ktorých sa tieto myšlienky premietajú do grafického spracovania v spolupráci s fotografom Richardom Köhlerom.

Mlynarčikova tvorba vychádza z presvedčenia, že umenie nie je jednorazový akt, ale nepretržitý proces odohrávajúci sa v každodennom živote. Tento koncept sa naplno rozvinul v sérii Permanentných manifestácií, ktoré sa stali jeho umeleckým odkazom. Výstava sa preto neobmedzuje len na prezentáciu diel, ale pozýva návštevníkov stať sa ich súčasťou. Diváci sú vyzvaní, aby do priestoru vložili svoj vlastný odkaz, čím sa zapoja do neustálej prítomnosti umenia – rovnakým spôsobom, akým to Mlynarčik robil počas celého svojho života.

Týmto spôsobom výstava prekonáva tradičné hranice vnímania umenia a otvára dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi umelcom a divákom. Permanentné manifestácie tak nie sú len retrospektívnym pohľadom na Mlynárčikovu tvorbu, ale živým, otvoreným priestorom, ktorý sa neustále mení vďaka tým, ktorí doň vstupujú.

Alex Mlynárčik už od 60. rokov systematicky rozvíjal koncepty kontinuity, rituálu a kolektívnej participácie v umení. Tieto princípy napokon vyvrcholili v sérii Permanentné manifestácie, ktorá predstavuje syntézu jeho dlhodobých umeleckých postojov. Myšlienka neustále prebiehajúceho umenia sa v jeho tvorbe objavovala už skôr. Keď mal 16 rokov, bol väznený za pokus o opustenie krajiny, čo v ňom prehĺbilo túžbu po slobode a individuálnom vyjadrení. Táto skúsenosť sa stala základom jeho celoživotného umeleckého presvedčenia – umenie musí byť neustále prítomné a participatívne. „Na bielych stenách cely som zazrel nechtami vyskriabané čiarky – posolstvá, ktoré počítali dni samoty mojich predchodcov. Boli tam aj nápisy. Mnohí sa lúčili so svojimi milými, iní dúfali, ďalší rezignovali, niektorí prisahali pomstu za svoje uväznenie. A tak som denne čítaval túto otvorenú knihu – odkazy, posolstvá niekoho niekomu. Anonym anonymovi. Človečina! V tej zúfalej osamelej ničote odrazu kúsok ľudského tepla! A ja som už nebol sám.“ V tomto zdanlivo sterilnom priestore mladý Mlynárčik objavil zvláštny druh komunikácie. Dodalo mu to silu, aby aj on vyryl do stien svoje spomienky na prvú lásku. Poznatky z tejto „univerzity života“ zostali aktuálne dodnes a ovplyvnili celú jeho tvorbu.

Mlynárčikova fascinácia permanentnosťou a opakovaním sa prejavovala v jeho vnímaní umenia ako nepretržitého procesu. Pre neho nešlo o jednorazový akt, ale o neustálu prítomnosť umeleckého prejavu, ktorý presahuje hranice tradičných výstavných priestorov a vstupuje do každodenného života.Tento prístup ho priviedol k realizáciám, ktoré prekračovalipriestori galérií a oslovovali divákov v nečakaných situáciách. Významným momentom boli Permanentné manifestácie počas medzinárodného sympózia AICA v roku 1966. Pri príležitosti XVIII. kongresu Medzinárodnej asociácie kritikov umenia (AICA), ktorý sa konal v Prahe a Bratislave, Mlynárčik realizoval svoju Permanentnú manifestáciu II. – Pocty na verejnom záchode na Hurbanovom námestí v Bratislave. Na zrkadlá umiestnil nápisy odkazujúce na známych umelcov, ako Hieronymus Bosch, Michelangelo Pistoletto či jeho priateľ Stano Filko, a tiež chemický vzorec močoviny CO(NH₂)₂. Týmto zásahom zdôraznil svoju myšlienku, že umenie je všade a vždy, pričom divák sa môže stať jeho súčasťou bez ohľadu na kontext. Ďalším príkladom prenikania Permanentných manifestácií do jeho tvorby bol pobyt v Soule v roku 1988, kde od miestnej kórejskej firmy získal päť ručne vyrobených papierov. Tieto unikátne materiály sa stali podkladom pre sériu monotypií, ktoré prepojili tradičné techniky s jeho osobitým konceptuálnym prístupom. Táto séria podčiarkla Mlynárčikovu schopnosť prepájať kultúrne odkazy, remeselnú tradíciu a vlastnú víziu neustáleho umeleckého vyjadrenia. Dôležitým prvkom jeho práce bolo aj písanie na figúry, ktoré sa objavilo v rôznych výstavných projektoch. Tento akt bol súčasťou širšieho konceptu, v ktorom sa text a vizuálna forma vzájomne prelínali, pričom diváci sa mohli stať spolutvorcami diela. Už v roku 1967 v Paríži na výstave Pokušenie Mlynárčik pozýval návštevníkov, aby na biele figuríny písali svoje odkazy, čím premenil výstavu na interaktívny priestor kolektívnej tvorby. Tento koncept sa v jeho tvorbe objavoval opakovane – reprízu zažil v Galérii mesta Bratislavy v roku 2014 či v Danubiane v roku 2017. Séria Permanentné manifestácie tak organicky nadväzuje na predchádzajúce etapy Mlynárčikovej tvorby a zároveň potvrdzuje jeho schopnosť redefinovať hranice umeleckého vyjadrenia. Jeho dielo ostáva nepretržitým manifestom, ktorý dodnes podnecuje dialóg medzi umelcom, divákom a spoločenským kontextom.

Richard Köhler je slovenský fotograf dlhodobo spolupracujúci s umelcom Alexom Mlynárčíkom. Vo svojej tvorbe sa venuje vizuálnemu zachytávaniu umeleckých konceptov a performancií, pričom jeho diela boli vystavené v renomovaných galériách na Slovensku aj v zahraničí. Medzi významné výstavy patrí Tentation v parížskej Galérii Lara Vincy, Pokušenie v Danubiana Meulensteen Art Museum či spoločná prezentácia Obrazy na cestách. Köhlerove fotografie prinášajú jedinečný pohľad na intermediálnu tvorbu, kde sa prepája konceptuálne umenie s dokumentárnou fotografiou.

Kurátor: PhDr. Ivan Jančár

Pred návštevou výstavy nás vopred kontaktujte info@rfg.sk.