V roku 1997 som začala učiť na VŠVU kresbu pre maliarov. Po roku 1989 sa uskutočnila rozsiahla výmena pedagógov na škole, ktorá mala za úlohu vy- tvoriť kompletne nové podmienky pre rekonštrukciu vysokoškolského systému na VŠVU. Skoro nemožné sa postupne vykryštalizovalo do formy s novými am- bicióznymi názormi s potrebou všetko dovtedy ubí- jajúco a zničujúco dogmatické zmeniť a vylepšiť v čo najpozitívnejšom zmysle slova. Nová doba sa rýchle ujala a začala dobre fungovať hlavne kvôli erupcii nadšenia a nástupu výrazných osobností.
Postupne sa inovovala výučba na všetkých stupňoch, štruktúra predmetov sa rôzne premieňala a katedry sa osamostatňovali a zlučovali podľa nalie- havosti okolností. Podporovalo sa samostatné mysle- nie, presadzovanie individuality, povzbudzovalo sa k odvážnym riešeniam a konfrontácii so zahraničným umením. Výpočet by bol dlhý.
Vylaďovaniu zmyslu kresby bolo nevyhnutné venovať taktiež priestor.
Štandardne sa učila do 1989 v 1. prípravnom ročníku a potom na „večernom akte“. Tento program bol spoločný pre celú školu a zameriaval sa na reali- stickú kresbu figúry. Médium kresby plnilo výhradne podpornú funkciu ostatným „ dôležitejším“ odborom. Po zrušení spoločného večerného aktu sa zaviedli nové individualizované programy s novými pedagógmi so špecializáciou na to, ktoré oddelenie pre jednot- livé katedry a otvoril sa aj nový ateliér pre výučbu na Koceľovej ulici 23. v Bratislave, kde sídli dodnes aj s časťou maliarskeho oddelenia. Obsah figurálneho motívu sa spočiatku automaticky preniesol do pro- gramu novovzniknutej katedry maľby, čo sa ale časom ukázalo ako nedostačujúce kvôli jednostrannej ponuke obsahu.
Problém sa riešil vytvorením nového miesta pre pedagóga, teda akousi ponukou „druhej voliteľnej kresby“. Náplňou nového programu sa stalo predo- všetkým videnie, rozmýšľanie, poznávanie a zaznamenávanie prostriedkami kresby. Rehabilitačný proces v zmene ponímania hodnoty kresby cestou hlbšieho poznania mal vyplniť aj medzeru, ktorá sa netýkala len absencie ponuky v rámci samotného média.
Chýbal program, ktorý by bol zaujímavý pre študentov, ktorí sa nezameriavajú výhradne na mimetické zobrazovanie, ale preferujú inú možnosť výtvarného prejavu. To všetko malo význam a dôležitosť aj pre ambíciu zrovnoprávnenia a pozdvihnutia tohto média ako takého. Uvažovanie o význame a vôbec o cene, teda o hodnote produktu kresby je stále v procese a jej pozícia k lepšiemu sa vlečie dopredu veľmi pomalým tempom, ale zmeny sú čiastočne viditeľné.
Výstava, ktorú som tentoraz pripravila, tak trocha odzrkadľuje tento vývoj. Približne do roku 2010 väčši- na študentov nepovažovala svoje výtvory na hodinách kresby za také podstatné či vôbec hodné na to, aby si ich odniesla domov. Po skončení semestra sa všetko nechávalo v kresliarni, aby sa to mohlo vyhodiť do kontajnera. Čo bola moja úloha.
Anonymané výsledky sa dokumentovali fotografo- vaním lacným nekvalitným fotoaparátom. Iné nebolo. Mne, keďže som to tak nevidela, som kresby najprv triedila, vyselektovala pre mňa najdôležitejšie a ukla- dala do vlastného archívu. Veľa z nich sa poškodilo aj časom a skaza pokračuje, samozrejme, ďalej, čo bolo jedným z dôvodov tejto prezentácie, ukázať svoje adoptované kresby. Zároveň sa rodí aj nová kniha kresby z celkovej dokumentácie výučby.
Aktuálna výstava umožňuje náhľad na originály počiatkov našich už etablovaných umelcov, je zau- jímavým pohľadom do ich určitej vývojovej fázy.
Od spomínaného roku 2010 sa situácia, našťastie, začala meniť. Sebavedomie mladých a dôvera vo vlastné schopnosti a spôsob uvažovania o hodnotách, ktoré sami počas štúdia dosiahnu, nabrali správne proporcie. Nik už nenecháva napospas osudu žiaden výtvor. Archív si nedoplňujem vďaka inému povedomiu študentov, ofukujem už len ten, z ktorého výber dnes prezentujem a z náhodne zanechaných kúskov.
kurátorka Emőke Vargová, september 2026
