Vianočný koncert „Hlasy strún“ - Les Sirènes, Sirénčatá, Sirénčiatka, Auris Brunensis

Dramaturgickou zaujímavosťou, ktorá zároveň pripomína Rok českej hudby 2024, je v našich končinách zriedkavo uvádzané Vianočné oratórium súčasného českého skladateľa Františka Emmerta (1940). O osobitosti jeho kompozičného štýlu sa dá hovoriť už počnúc obdobím jeho štúdií, kedy začal vlastným kritickým úsudkom intenzívne absorbovať nové myšlienky a aplikovať ich do vlastnej tvorby.

Postupom času sa mu podarilo pojať široký tvorivý záber od novoromantizmu až po špecifiká novej hudby. Príznačné pre jeho diela je, že z postupov novej hudby síce čerpal a nemožno ich z jeho štýlu eliminovať, neprikláňal sa však k nej prvoplánovo, nad všetko povýšil potrebu tvoriť.

Príznačným sa preňho stalo hľadanie novej farebnosti charakterizované voľbou neraz nezvyklého nástrojového i vokálneho obsadenia, pričom práve neobvyklý prevádzkový aparát je často dôvodom, prečo sa jeho skladby uvádzajú menej často.

Podstatou jeho hudby je neustále spontánne hľadanie zvukových možností oprostené od intelektuálneho pátosu a s prihliadnutím na charakter spracúvanej témy. Ťažiskom jeho mnohožánrovej tvorby sú symfónie, avšak významnú časť zaberajú tiež komorné skladby, ale vokálno-inštrumentálne kompozície, v rámci ktorých sa ako jeden z mála súčasných autorov vracal k forme klasického oratória, čoho dôkazom je tiež Vianočné oratórium z roku 1971 na text barokového Šteyerovho kancionálu. V programe ho doplní blok českých, ako aj medzinárodných vianočných piesní v úprave brnianskeho skladateľa Petra Řezníčka.

Nevšednú dramaturgiu obohatí zasa v podaní najmladšej generácie zborových spevákov výber piesní s vianočnou tematikou od britského súčasného skladateľa Johna Ruttera, špecializujúceho sa vo svojej hudbe na sakrálnu a predovšetkým zborovú tvorbu. Niet divu, pretože jeho pôsobenie je úzko späté so zborom The Cambridge Singers, ktorý sám založil v roku 1981. Rutterova hudba je poslucháčsky mimoriadne príťažlivá, vyznačuje sa vplyvmi francúzskych a anglických zborových tradícií zo začiatku 20. storočia, a čiastočne tiež prvkami ľahšej európskej i americkej hudby.

V podaní detí nebudú chýbať ani piesne slovenského pedagóga a skladateľa Bela Felixa, ktorý sa počas svojho profesijného pôsobenia zameriava práve na vzdelávanie a umelecké formovanie mladých generácií. Zbavte sa preto na chvíľu predvianočného zhonu a nenechajte si ujsť mimoriadny zborový večer v sprievode atraktívnych tónov vianočných melódií v pôsobivom umeleckom predvedení Les Sirènes, Sirénčiat, Sirénčiatok a hosťujúceho Auris Brunensis.

Ženský komorný zbor Les Sirènes bol založený v roku 2018 pri nemocnici a kláštore Milosrdní bratia, od roku 2019 pôsobí samostatne a od roku 2022 spolupracuje s Mestskou časťou Bratislava- Staré Mesto. Repertoár je žánrovo široký, významnú časť tvorí slovenská a česká hudba (Suchoň, Hrušovský, Špilák, Dvořák, Martinů, Eben, Janáček atď.), svetová klasická zborová, ako aj muzikálová a populárna tvorba. Zbor pravidelne účinkuje s poprednými inštrumentálnymi súbormi nako The Ladies Ensemble, Hilaris Chamber Orchestra, Haydnov komorný orchester, Ensemble Band, The House Band of Les Sirènes a so sólistami ako Dominika Hanko, Sisa Sklovská, Otokar Klein, Peter Mikuláš, Pavol Kubáň, Martin Gyimesi, David Árva, Eva Dovcová a ďalšími. Les Sirènes si zakladajú na kvalitnej interpretácii, vysokej hlasovej kultúre, intonačnej a rytmickej precíznosti s veľkou dávkou muzikality, čo dokazujú ocenenia na medzinárodných zborových súťažiach: Bratislava Cantat II (2018, zlaté pásmo a víťazstvo vo svojej kategórii), Slovakia Cantat (2022, zlatá medaila), Svátky písní – International Choir Festival Olomouc (2022, zlatá medaila; 2023 – dve zlaté medaily) a World Peace Choral Festival vo Viedni (2023 – zlatá medaila), Bratislava Music
Festival (2024 – dve zlaté medaily).

Detský spevácky zbor Sirénčatá vznikol v roku 2023 pri mestskej časti Bratislava-Staré Mesto s ambíciou podporiť formovanie nových generácií zborových spevákov a nadviazať tak na tradície zborového spevu na Slovensku. Členmi telesa sú deti vo veku 6 až 12 rokov, ktoré boli vybrané na základe konkurzov v bratislavských základných školách. Zbor Sirénčatá má už za sebou viacero vystúpení a v roku 2024 na súťaži Mládež spieva získal Zlaté pásmo, Cenu za hlasovú kultúru a Cenu za klavírny sprievod.

Umeleckým vedúcim všetkých telies je Lukáš Kunst (1993), ktorý sa hudobnému pôsobeniu venuje viac ako dve dekády (detský zbor Kantiléna Filharmónie Brno, Rudolfínum Praha, Národní divadlo Brno). Operný spev študoval u MgA. Ireny Vašíčkovej-Pollini, na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a na Konzervatóriu v Bratislave. Hru na organe študoval u MgA. Zdeňka Špatku a dirigovanie študoval súkromne u Yevgenia Galatenka a na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe. Lukáš Kunst je spoluzakladateľom Komornej opery Bratislava, na Novej scéne Bratislava dirigoval muzikál Mozart.

Auris Brunensis (v překladu brněnské ucho) je začínajícím pěveckým tělesem – v současnosti čítajícím 12 členek pod vedením dirigentky Terezy Toufarové. Členky souboru se z většiny vyprofilovaly v mládežnickém pěveckém sboru Kantiléna při Filharmonii Brno. Kantiléna pod vedením prof. Ivana Sedláčka taktéž přivedla členky Auris Brunensis k zaměření na renesanční duchovní hudbu, jež ale není zdaleka výhradním repertoárem tohoto tělesa. Auris Brunensis chce zúročit své nesporné pěvecké
kvality jak po stránce pěvecké techniky, tak po stránce stylové a výrazové. Seskupení se začalo spontánně scházet při příležitostných akcích (hudební doprovod na svatbách, oslavách, příležitostných koncertech). Posléze tato společná záliba spojená s dlouholetým přátelstvím členek souboru vyústila v rozhodnutí nenechat talent a chuť ke zpěvu nadále dřímat a ansámbl se pustil do systematického zkoušení a pravidelné koncertní činnosti.

Tereza Toufarová vystudovala Elektrotechnickou fakultu VUT v Brně a řízení sboru na Janáčkově akademii múzických umění v Brně pod vedením prof. Lubomíra Mátla. Jejím domovským sborem se stala Kantiléna, sbor dětí a mládeže při Filharmonii Brno, kde pod vedením prof. Ivana Sedláčka působila nejprve jako zpěvačka a korepetitorka. Později Tereza Toufarová převzala roli druhé sbormistryně. S Kantilénou nastudovala a provedla řadu moderních i renesančních děl a v dirigentské roli vystoupila například na festivalu Smetanova Litomyšl. Z dalších těles spolupracovala například s Pěveckým sdružením moravských učitelů, souborem Hradišťan nebo se Smíšeným sborem Kantiléna, a to nejen v roli dirigentské, ale i v pozici hudebního režiséra. V letech 2017 a 2018 spolupracovala s pěveckým sdružením Virtuosi di Mikulov a je zakládající členkou vokálního tělesa Auris Brunensis.