Rakúska huslistka Annette Fritz disponuje nielen umelecky presvedčivou hrou nielen, ale aj schopnosťou emocionálne inšpirovať poslucháča. Svojím kreatívnym a nekonvenčným prístupom k zostavovaniu programov spája inovatívne nápady s vysokou hudobnou kvalitou, stavia hudbu do nových kontextov a prináša svojmu obecenstvu stále nové prekvapenia.
Rozsah jej hudobného repertoáru je skutočne pôsobivý. Či už sólová alebo komorná literatúra, baroková či súčasná hudba – tóny, ktoré mladá huslistka virtuózne vyčarí zo svojho nástroja, sú rovnako rôznorodé, ako sú rôznorodé aj jej projekty: Elevated Echos, séria koncertov s vychádzkovými koncertmi, ktoré spájajú prírodu a hudbu jedinečným spôsobom, ktorým svoje publikum sprevádza na výnimočnú poznávaciu cestu.
Podobne fascinujúcou je jej práca so súborom Walzerklang, ktorý je známy pre svoju mimoriadne živú interpretáciu. Ako umelecká vedúca tohto salónového orchestra tvorí Annette Fritz program, ktoré na jednej strane zachovávajú tradíciu a zároveň pridávajú svieže a humorné prvky. Taktiež v účinkovaní so súborom WirkWerk či komorným orchestrom arte frizzante sa odráža Annettina vášeň pre prezentovanie hudby novými, vzrušujúcimi a prístupnými spôsobmi.
Annette Fritz absolvovala roku 2019 štúdium na Vysokej škole múzických umení v Mníchove u Gertrud Schilde a roku 2023 ukončila umelecké diplomové štúdium na Univerzite múzických umení vo Viedni u prof. Mirjam Tschopp. Za umeleckú prácu získala viaceré ocenenia, okrem iného cenu „Jeunesse“ v rámci Tirolskej ceny klasického inštrumentalistu, ako aj štipendium nadácie SYLFF Tokyo Foundation. Jej koncertná séria ELEVATED ECHOS bola zaradená do renomovaného podporného programu „The New Austrian Sound of Music“ (NASOM), vďaka ktorému Ministerstvo zahraničných vecí Rakúskej republiky v sezóne 2025/26 podporuje jej medzinárodné vystúpenia. Za tento projekt ju štipendiom vyznamenala aj spolková krajina Tirolsko.
Hudobné aktivity zaviedli Annette Fritz do mnohých krajín Európy, do Číny, Tanzánie, Etiópie, ako aj na vystúpenia v rámci renomovaných festivalov, ako napríklad Klangspuren Schwaz, Osterfestival Tirol a Wien Modern.
Na začiatku programu zaznie Alia Fantasia od Nicolu Matteisa – dielo, ktoré ako keby vypadlo z časového kontextu. Jeho hudobný jazyk je neprepočuteľne zakorenený v baroku, dôverný poslucháčovi svojím zvukom i gestom, pričom skladateľ dodnes zostáva prevažne neznámy. Úvod, ktorý hľadá niečo známe v neznámom.
Táto myšlienka nás zavedie priamo k druhej Sonáte od Eugèna Ysaÿe. Jej začiatok nám spočiatku pripomenie J. S. Bacha – hudbu, ktorá patrí k dôverne známym tónom. Avšak, prvotná istota sa zlomí: citát sa rozplynie, transformuje, a Ysaÿe rozvinie vlastnú, expresívnu zvukovú reč. Sonáta priam obsesívne obchádza okolo Bacha, ako nedosiahnuteľného ideálu. Aj neustále návraty témy chorálu Dies irae odkazujú na pôvod západnej hudobnej tradície – ako ozvena niečoho známeho, čo sa zmení v nenávratne.
Odtiaľto vedome vedie cesta k neznámemu: Thomas Larcher, skladateľ z mojej vlasti – Tirolska – vytvoril svojím dielom Similaun zvukový svet, ktorý je výzvou pre poslucháčov. Úsečný, fragmentárny a veľmi intenzívny – vedomý skok do hĺbky nepoznaného.
Podobne Werner Pirchner, taktiež pochádzajúci z mojej vlasti, sa svojou skladbou Shalom? pohybuje medzi svetmi. Jeho tvorba je menej známa, ale jeho hudobná reč sa nám zdá svojím spôsobom dôverná – ako návrat k pocitu blízkosti, bez skutočnej dosiahnuteľnosti.
Husľovou sonátou Paula Hindemitha sa kruh uzatvára. Aj tu sa stretávame s dielom, ktoré na bežných koncertoch počujeme len zriedka – a predsalen v poslednej časti spoznávame záblesk niečoho známeho: citát W. A. Mozarta. na krátku chvíľu sa hudba javí jednoznačne známou – až kým Hindemith začne tento citát ohýbať, variovať, a napokon sa odcudzí opäť do neznámych končín.
Fulminantný záver tvorí napokon Polish Capriccio od Grażyny Bacewicz. Virtuóznou energiou a zvukovou brilantnosťou spája známe a neznáme na najužšom priestore – silný záver hudobnej cesty, ktorá spochybňuje samotný akt počúvania.
Tak sa odvíja program, ktorý nielen prezentuje diela, alea j posúva vnímanie: čo je známe a čo cudzie? A ako rýchlo sa jedno môže premeniť na druhé?
Program:
Nicola Matteis (1650-1714): Alia Fantasia
Eugène Ysaÿe (1858-1931): Sonáta č. 2 in a mol, op. 27 č. 2
I. Obsession. Prélude
II. Malinconia
III. Danse des ombres. Sarabande
IV. Les Furies
Thomas Larcher (*1963): similaun
Werner Pirchner (1940-2001): Shalom?
1. Kann die Geige weinen? (Vedia husle plakať?)
2. Sing! (Spievaj!)
3. Tanz! (Tancuj!)
4. Shalom
Paul Hindemith (1895-1963): Sonate „Es ist so schönes Wetter draußen…“ (Vonku je tak krásne…), op. 31. č. 2
I. Leicht bewegte Viertel
II. Ruhig bewegte Achtel
III. Gemächliche Viertel
IV. 5 Variationen über das Lied „Komm lieber Mai“
Grażyna Bacewicz (1909-1969): Polish Capriccio




