prednáška / diskusia
Mýtus a skutočnosť Pálffyovcov ako hrdinských turkobijcov
Prednáška Anny Fundárkovej, v ktorej predstaví dve osobnosti rodu Pálffy, ktoré sa vyznamenali v bojoch proti Osmanom.

Meno Mikuláša (II.) Pálffyho (1552 – 1600) sa spája s „Dlhou“ alebo Pätnásťročnou vojnou, keď bol jedným z najvýraznejších a najúspešnejších veliteľov cisárskeho vojska.
Preslávil sa najmä ako „rábsky hrdina“ – práve jeho zásluhou sa podarilo znovu dobyť strategicky nesmierne dôležitú protiosmanskú pevnosť Ráb (Győr). Mikuláš si užil iba krátke obdobie slávy, keďže dva roky po veľkolepom víťazstve zomrel. Jeho mýtus a legendu „rábskeho hrdinu“ pestovala manželka Mária Fuggerová, ktorá dala aj vyhotoviť jeho náhrobný pomník v bratislavskom Dóme sv. Martina – Mikuláš Pálffy zobrazený v brnení do dnešných čias pripomína jeho hrdinské činy. Jeho pravnuk Ján (V.) Bernhard Pálffy (1664 – 1751) bol jedným z najlepších vojenských veliteľov v záverečnej fáze bojov proti Osmanom, bol prítomný takmer vo všetkých dôležitých bojoch (bitka pri Viedni alebo oslobodenie Budína).

Do dejín sa však zapísal aj ako kongeniálny partner princa Eugena Savojského v bitke pri Petrovaradíne (1716) a bitke pri Belehrade (1717). Napriek vojenským zásluhám však mýtus „turkobijca“ Jána Pálffyho nie je taký výrazný ako v prípade Mikuláša Pálffyho. Maďarská nacionalistická historiografia 19. storočia ho totiž označila za „zradcu“, keďže bol hlavným veliteľom cisárskeho vojska v bojoch proti kurucom Františka II. Rákócziho a hlavným vyjednávačom Satmárskej mierovej zmluvy (1711) zo strany viedenského panovníckeho dvora. Autorka v prednáške predstaví tieto dve osobnosti v zrkadle najnovších archívnych výskumov bez nánosu mýtov, legiend a nacionalisticky orientovanej historiografie.

Mgr. Anna Fundárková, MA, PhD., je rodáčka z Bratislavy (1975), vyrastala v dvojjazyčnej, slovensko-maďarskej rodine historikov. Študovala históriu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1998 nastúpila do Historického ústavu SAV v Bratislave ako doktorandka, kde po úspešnej obhajobe dizertačnej práce o palatínovi Pavlovi Pálffym pôsobí od roku 2002 ako vedecká pracovníčka na Oddelení dejín raného novoveku. V rokoch 2003 – 2005 študovala diplomaciu a medzinárodné vzťahy na Deutschsprachige Andrássy Universität v Budapešti, kde získala titul MA. Venuje sa dejinám uhorskej aristokracie v ranom novoveku, politickým, diplomatickým a vojenským dejinám habsburskej monarchie a problematike viacjazyčnosti v stredoeurópskom prostredí. V súčasnosti je vedúcou VEGA-projektu SAV „Ženy z polosveta. Neviestky, odalisky, konkubíny, kurtizány a kráľovské metresy v našich dejinách“. Publikuje a prednáša v troch jazykoch – slovensky, maďarsky, nemecky. Je autorkou viacerých monografií, zborníkov, vedeckých štúdií aj vedecko-populárnych článkov, ktoré vyšli v slovenských, českých, maďarských aj rakúskych vydavateľstvách. Účinkovala v televíznych reláciách (SK Dejiny o rode Pálffy, STVR) a v podcastoch Dejiny SME.

Prednáška je súčasťou sprievodného programu k výstave Plody sváru. Obraz osmanskej prítomnosti.

Vstupné: 8€ / zľavnené (študent, senior) 4€