Kým v západnom svete bol land art v 60. a 70. rokoch najmä výrazom rebélie voči mestskej civilizácii a umeleckej prevádzke, u nás bol únik umenia do prírody v čase socializmu motivovaný nielen ekologickým cítením, ale často aj nemožnosťou vystavovať vo verejných inštitúciách.

Túto oblasť "neoficiálneho" umenia reprezentujú na výstave napr. efemérne "land artové" objekty Jany Želibskej, ukážka z tvorby Michala Kerna, ktorý obrazy prírody netvoril, ale ich hľadal; prípadne vytváral "dielo" prostredníctvom vlastnej chôdze v krajine (Vytvoril som líniu) - a tiež výnimočný utopický projekt Júliusa Kollera Galéria Ganku.