V roku 2015 si istý zberateľ na aukcii spolu s viacerými starožitnosťami náhodne kúpil aj malú notovanú knihu. Záujem o pôvod pamiatky ho podnietil, aby sa obrátil na Nadáciu Alamire v Leuvene. Odborníci na renesančnú polyfóniu len ťažko verili svojim očiam. Išlo o šansoniér z 15. alebo 16. storočia, o datovaní a pôvode spevníka sa stále diskutuje. Objav, porovnateľný s nálezom strateného Rubensovho obrazu, okamžite vyvolal veľký záujem nielen v hudobných kruhoch. Unikátna pamiatka totiž dopĺňa skupinu prameňov, známych ako „Chansonniers de la vallée de la Loire“, ktoré možno spočítať na prstoch jednej ruky. Posledný zo šansoniérov z údolia Loiry bol objavený takmer pred storočím.

Leuven Chansonnier obsahuje dvanásť hudobných diel, ktoré sa nezachovali inde a na 500 rokov upadli do zabudnutia a ticha. Existujú viaceré indície, že majiteľkou či autorkou šansoniéru mohla byť žena. Na festivale Dni starej hudby zaznie výber zo spevníka v interpretácii Ensemble Sollazzo, oceňovaných špecialistov na hudbu stredoveku a ranej renesancie.

Účinkujúci:
Ensemble Sollazzo
Anna Danilevskaia, vihuela de arco, umelecká vedúca 
Carine Tinney, soprán 
Jonatan Alvarado, tenor 
Lior Leibovici, tenor 
Christoph Sommer, lutna 
Filipa Meneses, vihuela de arco 

Program:
Leuven Chansonnier 
Anonymus (unicum): Vraiz amans pour dieu suppliez  
Anonymus (unicum): J’ay des semblans tant que je vueil 
Barbingant (active between c. 1440 and 1460): L’omme bany de sa plaisance  
Anonymus (unicum): Se vous voullez 
Antoine Busnoys (†1492): Quant iay au cuer aulcun contraire  (inštrumentálna verzia)  
Anonymus (unicum): Donnez laumosne chiere Dame 
Walter Frye (†1474?): Tout a par moy affin qu’on ne me voye  
Anonymus (unicum): En atendant vostre venue 
Gilles Mureau (c1450 – 1512): Je ne fays plus, je ne dys ne escrips  
Anonymus (unicum): Henri Phlipet le vert me fait porter  
Antoine Busnoys / Johannes Ockeghem: Quant ce vendra  
Convert: Se mieulx ne vient  
Anonymous: Ravy d’amours despourveu de bon sens  
Antoine Busnoys (†1492): Cent mil escuz, Firminus Caron  

Vstupné: predpredaj 15€ // zľavnené (študent, dôchodca, ZŤP) 10€ alebo hodinu pred koncertom v mieste jeho konania

Koncert je súčasťou medzinárodného festivalu Dni starej hudby 2025. Pozrite si kompletný program.
 
Anna Danilevskaia (vihuela de arco) – je hráčka na fidule a renesančných violách, špecialistka na repertoár od 14. do 17. storočia. Narodila sa do rodiny hudobníkov v Metz, od detstva bola preto obklopená starou hudbou. Na fidule začala hrať ako 15-ročná, krátko nato sa začala učiť hrať na viole da gamba. Študovala u Pedra Memelsdorffa v Barcelone, neskôr sa špecializovala na stredovekú fidulu na Schole Cantorum Basiliensis. Štúdiá ukončila u Paola Pandolfa. V roku 2014 založila súbor Sollazzo, ktorý sa venuje hudbe stredoveku a ranej renesancie. Jej interpretačný prístup k repertoáru starej hudby kritika označila ako „originálny, odvážny, no súčasne rešpektujúci“.  

Ensemble Sollazzo je súbor zameraný na hudbu neskorého stredoveku a ranej renesancie. Teleso, ktoré v roku 2014 založila Anna Danilevskaia, profituje z rozličných hudobných skúseností členov súboru. Ich kompetencie sú nielen v oblasti starej hudby, ale tiež klasickej hudby, ľudovej hudby a jazzu. Kritika oceňuje schopnosť umelcov presvedčivo a zmysluplne spojiť bezprostredne pôsobiace hudobné vyjadrenie s historicky poučeným spôsobom interpretácie. Od roku 2014 súbor získal množstvo ocenení (NCEM Prize, Cambridge Early Music Prize), zaujal na York Early Music Competition, bol súčasťou programu emerging Young Artists a v rokoch 2017 – 2020 sídelným telesom Centre culturel de rencontre d'Ambronay.  
Od debutového CD Parle qui veut – Moralizing songs in the middle ages nahrávky súboru získali množstvo prestížnych ocenení (Diapason d’Or, Disc of the Year/The Art Desks, Editor’s Choice/Grammophone, Critic’s Choice/De Standaard, CD of Choice/BBC Magazine). Ensemble Sollazzo nahral skladby z Leuvenského šansoniéru pre Passacaille Records/Ambronay Editions. Súbor pravidelne koncertuje v Európe, USA a Ázii, od roku 2024 je rezidenčným telesom v Arsenal de Metz a v Concertgebouw v Bruggách.