Výstava približuje osudy mimoeurópskych artefaktov, ktoré sa v priebehu storočí ocitli v Bratislave – či už ako dary, suveníry, alebo výsledok zberateľských vášní. Niektoré z nich sú súčasťou historických zbierok múzea, iné pochádzajú od súčasných obyvateliek a obyvateľov mesta, ktorí sa s nimi stretli počas svojich ciest alebo pobytov v zahraničí. Výstava tak ukazuje dve línie – historickú a súčasnú, ktoré sa navzájom prelínajú a dopĺňajú.
Mimoriadne cenná je najmä historická časť výstavy, ktorá predstavuje najstaršie mimoeurópske predmety zo zbierok múzea. Ako približuje kurátorka výstavy Jana Švantnerová, časť týchto zbierok siaha až k počiatkom múzea, teda do roku 1868, najväčší rozmach však nastal na prelome 19. a 20. storočia, čiže v čase, keď sa Európou prehnala vlna záujmu o tzv. „orientálne“ kultúry.
„Takéto nastavenie bolo v súlade so súdobým presvedčením, že európska koloniálna nadvláda potrvá večne a pôvodné kultúry postupne zaniknú. V záujme ,civilizovanej‘ vedy bolo evidovať úlohy predmetov v sieti pôvodných náboženských, spoločenských a kultúrnych významov. Mnohí bratislavskí mešťania, šľachtici aj intelektuáli si prinášali z ciest predmety, ktoré považovali za exotické a výnimočné. Z dnešného pohľadu však výstava kriticky reflektuje aj mieru koloniálneho myslenia, ktoré tento zberateľský záujem sprevádzalo,“ dodáva kurátorka s tým, že po výskume a prezentácii staroegyptských artefaktov ide o prvý výskum mimoeurópskych zbierok MMB a ich prvú ucelenú prezentáciu odbornej aj laickej verejnosti.
Historická časť výstavy vychádza z dvojročného výskumu a opiera sa o prácu širšieho autorského kolektívu zo Slovenska, z Česka, Poľska a Nemecka, ktorý pripravoval aj rovnomennú trojjazyčnú publikáciu k výstave. Tá obsahuje úvodnú štúdiu o histórii a pôvode mimoeurópskych artefaktov v MMB od editorky a kurátorky výstavy a ďalšie štúdie o predmetoch z Afriky, Číny, Japonska, Peru, Iránu či Indie. Na nahliadnutie bude k dispozícii aj na výstave, verejnosť si ju môže kúpiť v múzejnom obchode Kút.
Druhá časť výstavy posúva ľudí do súčasnosti. Predstavuje osobné príbehy Bratislavčaniek a Bratislavčanov, ktorí si k mimoeurópskym predmetom vytvárajú vlastný vzťah. Či už ide o módne odevy, umeleckoremeselné výrobky, rituálne predmety, suveníry, vyobrazenia každodennosti, alebo predmety dennej potreby – všetky tieto veci sú nositeľmi rôznorodých významov, spomienok či identity. Vystavené objekty zároveň otvárajú širšie témy globálneho príbehu umenia či hraníc medzi inšpiráciou a kultúrnym prisvojovaním.
Kurátorský prístup k výstave Životopisy ľudí a vecí je postavený na rešpekte a otvorenom dialógu – usporiadanie predmetov v priestore rozpráva o ich pôvode, význame a ceste, akou sa do múzea dostali. Zásadným prvkom je aj inštalácia architekta Petra Lišku, ktorá kreatívne pracuje s priestorom, osvetlením a udržateľným využitím už existujúceho mobiliára.
Výstava nemá ambíciu poskytnúť komplexný pohľad na danú tému, priznáva, že zachytáva len fragment – záznam z rozmanitej mozaiky kultúrnych výmen. Výskum mimoeurópskych zbierok je však dôležitým zdrojom nášho poznania, ako aj zrkadlom záujmu o iné kultúry, ktorý bol v Bratislave prítomný kedysi a je tu aj dnes.
Scenár a kurátorská koncepcia: Jana Švantnerová
Vstup voľný
