Zdanlivo jednoduchá, prostá a elementárna línia, čiara, škrabanec alebo dotyk hrotu ceruzky či pera sa v ich umeleckom stvárnení stáva nástrojom, ktorý dokáže, podobne ako v geometrii, vytvoriť samostatný, odlišný a nezávislý priestor. Či už ho chápeme ako objem alebo priestor obklopujúci pomyselný stred alebo jadro, alebo naopak ako virtuálne či mentálne vymedzenie životného rámca so všetkými jeho citovými útrapami.

Dôležité je tiež sledovať zdroje inšpirácie a podnetov, ktoré vedú každého umelca k úplne inému výrazu. Zdrojovými momentmi sú moderná vážna hudba, monotónnosť každodennej modlitby, sezónne sa opakujúce prírodné rytmy či pohyby alebo generované kódy vedúce k tvorbe nezameniteľných a osobitých umeleckých diel, ktoré neverbálne, ale veľmi príjemným vizuálnym jazykom oslovujú súčasného diváka a ponúkajú mu útočisko či doslova únikový priestor z každodennej reality.

Výber diel sa zameriava na tvorbu piatich významných olomouckých umelkýň - Dagmar Havlíčkovej, Inge Koskovej, Miriam Macků, Eleonory Pražákovej a Mileny Valuškovej - v kontexte stredoeurópskej výtvarnej scény. Tá je zastupujú umelkyňami zo Slovenska ako Klára Bočkayová, Vanda Mesiariková a Kvetoslava Fulierová. Maďarskú výtvarnú scénu zastupujú umelkyne Katalin Nádor a Zsuzsanna Korodi z Pécsu, ako aj v Budapešti pôsobiace umelkyne Dóra Maurer, Judith Nem's a Vera Molnár. Poľskú kultúrnu scénu zastupuje dielo už zosnulej Emilie Bohdziewicz-Winiarskej z Krakova.

Kurátorka: Štěpánka Bieleszová z Múzea umenia Olomouc.

Na výstavu nadväzuje aj výstava s názvom Priestor tvorený líniami, ktorú nájdete v Galérii 19 na Lazaretskej 19.