Normalizácia, 90. roky, temnota, autokracia… Ako hovoriť zrozumiteľne o mimoriadne deštrukčnej povahe krokov súčasného vedenia rezortu kultúry, a vyhnúť sa pritom nepresným pojmom, konceíptom a paralelám? Otvorená Kultúra! už od svojho vzniku hľadala spôsob, ako kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry pomenovať, zarámcovať a vysvetliť. Okrem toho sa súčasťou jej praxe stalo aj vytváranie solidarity s tými, ktorých zmeny najviac zasiahli, alebo boli vystavení útokom zo strany vedenia rezortu.

Táto prezentácia bude zameraná na jazykové praktiky, ktoré generujú analýzu diania v slovenskej kultúre ako špecifickej historickej situácie, ale aj na význam jazyka ako ilokučného procesu, ktorý dokáže smerovať od slov vypovedajúcich k činom ostatných.

Prezentujúce budú zdieľať svoju skúsenosť z tvorby textov Otvorenej Kultúry!, ale dotknú sa aj praxí iných protestov na Slovensku a v zahraničí. Popíšu tiež dôležitosť rodovo inkluzívneho jazyka v protestnom hnutí, úskalia metafor a historických paralel, a konkrétne rozhodnutia v tvorbe kampaní Otvorenej Kultúry!.

Prezentujúce: Katarína Mišíková a Dominika Moravčíková
Q & A: Júlia Vrábľová

Katarína Mišíková je filmová teoretička a docentka na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V akademickej práci sa venuje súčasným filmovým teóriám, súčasnému slovenskému filmu a otázkam realizmu a spolupracuje s viacerými domácimi a zahraničnými časopismi. Je lektorkou Filmového kabinetu kina Lumière. Okrem aktivít v Otvorenej Kultúre! sa angažuje vo výbore Kultúrneho štrajku.

Dominika Moravčíková je literárna autorka a kurátorka zo Strečna. Vyštudovala muzikológiu na Karlovej univerzite v Prahe, kde pokračuje v doktorandskom štúdiu. Od roku 2024 je redaktoroku portálu Artalk a členkou Otvorenej Kultúry!. Žije v Košiciach, kde pôsobí v projektoch Tabačky Kulturfabrik a Kina Úsmev.

Júlia Vrábľová pôsobí ako výskumná pracovníčka v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a poradkyňa pre vzdelávanie a integráciu cudzincov na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže. Ako zástupkyňa Slovenskej republiky v Európskej federácii národných jazykových inštitúcií sa vo svojom výskume zameriava na jazykovú politiku a vzťah medzi jazykom, mocou a ideológiou, pričom sa osobitne venuje jazykovej spravodlivosti vrátane manažmentu zrozumiteľného jazyka. Bola členkou viacerých výskumných tímov zameraných na ideológiu, dezinformácie, multilingvizmus a zrozumiteľný jazyk v strategickej komunikácii štátu. Pracovala ako výskumná a pedagogická asistentka v centre Slovenčina ako cudzí jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Podujatie je súčasťou série Nástroje pre prípad rezistencie, ktorú iniciuje tranzit.sk a organizuje v spolupráci s OK!.