“Spev o krvi: – ký divý pomysel!? – A o akej? “ Touto skicou šokujúcej úvahy začína cyklus tridsiatich dvoch Krvavých Sonetov od Pavla Országha Hviezdoslava, ktorými prorocky prehovára nielen ku skutočnostiam a následkom prvej svetovej vojny, ale aj k časom budúcim, ktoré sa nedokážu ponaučiť z hrôz minulých.
Práve pre túto neschopnosť ovplyvniť chod dejín musíme opäť amplifikovať Hviezdoslavov apel voči besnote vojny a tým ho aj očistiť od jeho zneužitia v časoch socializmu.
The Bloody Sonnets je expresívna javisková báseň o konci jedného sveta a o storočí nádejí pre vznik toho nového. Výraznými scénickými prostriedkami, originálnou hudbou a neúprosným anglickým prekladom Johna Minahana sa v projekte vyobrazuje vrakovisko ideálov a utópii, hrôza biblických rozmerov bez božstiev a taktiež osudy jednotlivcov vo víre chaosu vojny.
The Bloody Sonnets je performatívna zádušná omša pre márne ilúzie veľkoleposti národov a tichý manifest uvedomelého pacifizmu.
Že dožili sme, ach, ten rozvrat! rež,
z nejž potoky sa nevinná krv valí!
divadla toho divákmi sa stali,
ba účastníkmi do dna srdca tiež.
Krvavé sonety vznikli krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny. Cyklus 32 sonetov je ostrým protestom Pavla Országha Hviezdoslava proti vojne, jej hrôzam, surovému vraždeniu, brutalite a deštrukcii, ktorú priniesla. Vojna prvá, vojna druhá. Vojna, ktorá ničí krajinu našich susedov dnes. Nezmyselná skaza ľudstva a sveta. Kontaminovaná zem, zdevastovaná príroda, míny. Utrpenie, ktoré niektorí bezcitne spochybňujú, nevidia. Na Ukrajine vojna nie je. Tvrdenie, ktoré je opakom humanizmu. Neľudské, nepochopiteľné.
Pred začiatkom a počas prvých mesiacov prvej svetovej vojny bolo možné nájsť mnohé oslavné a promilitaristické básne. Hviezdoslavove Krvavé sonety boli v tom čase anomáliou aj preto, že písať protivojnové texty bolo nebezpečné až trestné. Svet zachvátil ošiaľ a fascinácia konfliktom enormných rozmerov, proti ktorému sa len niekoľko ľudí chcelo alebo odvážilo vzoprieť. V inscenácii The Bloody Sonnets tvorcovia postavili Hviezdoslavove Krvavé sonety k ďalšej známej poézii z obdobia rokov 1914 až 1918, aby si medzi sebou tieto diela odporovali, dopĺňali sa a aby rozširovali záber na prežitky z vojny očami básnikov. V inscenácii zaznejú citácie z Rilkeho básní v nemčine, Ungaretti v taliančine, Apollinaire vo francúzštine a parafrázy na Puškinove panslavistické básne v ruštine.
Rozhodnutie viesť diskusiu o okolnostiach, hrôzach a následkoch prvej svetovej vojny bolo pre umelecký tím vedomé a akútne. Spoločensky sa dostávame do stavu, v ktorom sa vytvárajú priame paralely ku spoločnosti spred roku 1914. Svetové konflikty, vojny, tendencie spoločnosti podliehať populizmu, dezinformáciám a propagande, odovzdávanie sa, či utiekanie sa k demagogickým reprezentantom moci. Povinnosťou umelcov je varovať pred smerom, ktorým sa uberáme, smerom k absolútnemu úpadku.
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava naštudovalo Krvavé sonety v anglickom jazyku, v preklade írskeho básnika a prekladateľa Johna Minahana. V réžii Dávida Pašku diváci uvidia Annamáriu Janekovú a Katarínu Morháčovú. Inscenácia sa na jeseň 2025 presunie z DPOH na scény divadiel v New Yorku.
Uvádzané v angličtine, s titulkami v slovenskom a anglickom jazyku.
Osoby a obsadenie:
B-POSITIVE: Katarína Morháčová
0-NEGATIVE: Annamária Janeková
Réžia: Dávid Paška
Dĺžka predstavenia: 70 minút
15+
Vstupné: 17.1. - premiéra 35€ / 16.1. - verejná generálka 15€ / ostatné termíny 22€ -25€
---
Sonnets about war that call for peace; a response to the scorched earth and the irreversible destruction of millions of innocent lives. DPOH will premiere the timeless work of Pavol Országh Hviezdoslav, The Bloody Sonnets, on January 17th, in its first-ever theatrical English language version.
“A song of blood: – the thought is strange and wild?! – And which?” Pavol Országh Hviezdoslav’s cycle of thirty-two Bloody Sonnets begins with this sketch of a shocking reflection, in which he speaks prophetically not only about the facts and consequences of the First World War, but also about the times to come, which are incapable of learning from the horrors of the past.
It is precisely because of this inability to influence the course of history that we must once again amplify Hviezdoslav’s appeal to the cruelties of war, and thereby also purge it of its misuse under socialism.
The Bloody Sonnets is an expressive stage poem about the end of a world and a century of hope for the creation of a new one. Through striking aesthetics, original music and John Minahan’s unflinching English translation, the project depicts a junkyard of ideals and utopias, a horror of biblical proportions without gods, and the fate of the individual in the howling chaos of war.
The Bloody Sonnets is a performative memorial to the vain illusions of the grandeur of nations and a silent manifesto of conscious pacifism.
Alas, that we have witnessed these disasters
the gashes that made innocent blood flow!
and seen this spectacle: we were spectators,
deep in our hearts participants also.
The Bloody Sonnets were written shortly after the outbreak of World War I. This cycle of 32 sonnets is a fierce protest by Pavol Országh Hviezdoslav against war, its horrors, brutal killings, cruelty, and the destruction it wreaks. The first war, the second war, the war that devastates the land of our neighbouring country today, all are senseless destructions of humanity and the world. The land is polluted, nature is ravaged, and landmines remain. Above all, there is suffering that some heartlessly deny or fail to recognize. They say: 'There is no war in Ukraine.' A statement that contradicts humanism. It’s inhumane, incomprehensible.
At the outset and during the early months of the First World War, many were writing celebratory and pro-militaristic poems. Hviezdoslav’s The Bloody Sonnets were an anomaly at the time, partly because writing anti-war texts was dangerous and could even result in punishment. The world was swept up in a frenzy and fascination with the conflict of enormous proportions, against which only a few dared to resist. In the stage production of The Bloody Sonnets, the creators juxtapose Hviezdoslav’s work with other well-known poetry from the war years (1914-1918), allowing these works to contradict and complement one another, while broadening the scope of war’s aftermath through the eyes of poets. The production will feature quotes from Rilke’s poems in German, Ungaretti’s in Italian, Apollinaire’s in French, and paraphrases of Pushkin’s Pan-Slavic poems in Russian.
The artistic team of The Bloody Sonnets decided to address the circumstances, horrors, and consequences of the First World War, and this decision was both conscious and urgent. As a society, we are entering a state in which direct parallels can be drawn to that of 1914: global conflicts, wars, societal tendencies toward populism, misinformation, and propaganda, as well as submission to or retreat into the hands of demagogic leaders. It is the duty of artists to warn about the direction we are heading, towards absolute decay.
Pavol Országh Hviezdoslav´s Theatre has staged The Bloody Sonnets in English, translated by the Irish poet John Minahane and directed by Dávid Paška. The audience will see Annamária Janeková and Katarína Morháčová in the leading roles. In the autumn of 2025, the production will move from DPOH to theatres in New York.
The Bloody Sonnets is in English and Slovak, with subtitles in both languages.
