Ústredným motívom výstavy je bezpečný priestor na stretnutia a zdieľanie, a tiež starostlivosť ako každodenná činnosť, ktorou smerujeme k sebe, druhým a našej planéte a ktorá je spoločensky zdieľanou zodpovednosťou.

Kam miznú ženy architektky? S akými prekážkami sa vo svojej profesii stretávajú a aké emancipačné stratégie im môžu byť užitočné? Komu patrí verejný priestor a čo je feministická architektúra? Výstava zahŕňa umelecké a umeleckohistorické inštalácie, ktoré otvárajú nastolené otázky a zaoberajú sa tiež nerovnosťami v architektonickom pracovnom prostredí a vzdelávaní, rodovými paradoxmi éry štátneho socializmu alebo sieťovaním žien v architektúre. Umelecké intervencie tematizujú feministické priestorové spôsoby starostlivosti, ktoré vyrastajú zo špecifických kultúrnych a spoločenských kontextov a prinášajú rozmanitosť skúseností, prostredí a politík telesnosti.

Pakistanská architektka Yasmeen Lari, ktorá sa venuje zlepšovaniu života znevýhodnených komunít pomocou výstavby z nízkonákladových a bezodpadových materiálov, uviedla pri preberaní zlatej medaily Kráľovského inštitútu britských architektov v roku 2023, že „rola architekta/ architektky by mala byť skôr aktivistická“. Podobne aj ďalšie feministické teoretičky, architektky a umelkyne už od sedemdesiatych rokov 20. storočia svojím výskumom a tvorbou spochybňujú architektúru ako elitné prostredie bez vzťahu k environmentálnym a sociálnym otázkam.

„Feminismus je pro všechny“ (bell hooks), preto považujeme za dôležité pripomenúť ich odkaz a vytvoriť tak priestor pre vzájomné zdieľanie a podporu, artikuláciu vlastných skúseností a vzájomné odovzdávanie si minulých i súčasných feministických stratégií a nástrojov.

Kurátorky: Petra Hlaváčková, Nicole Sabella