Ruhail Qaisar vyrastal v Lehu, na severoindickej náhornej plošine na brehu rieky Indus a najväčšom meste v Ladaku. Po stáročia táto oblasť prežívala nepretržité konflikty vďaka svojej polohe; na vysokohorskom severe Indie sa nachádza medzi Čínou, Tibetom a Pakistanom a dotýka sa nielen Himalájí, ale aj mýtického pohoria Kunlun.

Qaisar absorbuje tento vonkajší stav večného konfliktu medzi národnými štátmi do svojho vnútorného života a výsledných kompozícií, prelínajúcich sa so zvukovým umením, noiseom a experimentálnym filmom.

Hauntologické drony, power electronics a kŕčovitá postindustriálna disonancia vytvárajú znervózňujúci pocit strachu, hnevu a odcudzenia. Rozbitý tranzistor s gombíkom naladeným na priepasť je bombardovaný výkrikmi a trpkým smiechom obyvateľov mesta tyranizovaného nielen vojenskou okupáciou, ale aj mäkkou mocou podmaňujúceho turistického priemyslu.

Qaisar využíva známu paletu - terénne nahrávky, prehustené nástroje, strašidelné slučky, ale jeho kompozície znejú sviežo a inšpirujúco. Na albume sú roztrúsené stopy histórie industriálnej a noiseovej hudby, od špinavého, kazetami presýteného chrumkania Ramleh a Maurizia Bianchiho až po hlučné postkrautrockové inovácie Einstürzende Neubauten.

A tak ako umelci ako Dreamcrusher z New Yorku dokážu znovu kontextualizovať pivničné dunenie, aby vytvorili nové, osobné príbehy, Qaisar vytvára niečo tak ohromujúce ako "Namgang", oslnivú abstrakciu šepotu, horských zvonov, vznášajúcej sa spätnej väzby, levitačného hluku a pulzujúcej basy v štýle Johna Carpentera. Hlas Dis Fig sa prediera cez Qaisarovu dusivú hmlu v skladbe "Painter Man", jej hlas je pokrútený do kašľa a syčania nad stonajúcou, rozbitou elektronikou a vytrhanými hrdzavými drôtmi. Podobne sa Elvin Brandhi pridáva k obsadeniu v skladbe "Daily Hunger" a pridáva krvavé výkriky, ktoré napodobňujú Qaisarovo prenikavé elektrické piskoty.

Vstupné: dobrovoľné, odporúčané 8€