Na území Slovenska vzniklo v minulosti viacero stredísk, ktoré sa venovali výrobe keramiky.
Do vývoja keramickej plastiky sa najvýraznejšie zapísali dielne v Stupave a v Modre. Základom výroby, cielenej na keramickú figurálnu tvorbu, bola modranská keramická dielňa, kde niekoľkí profesionálni umelci koordinovali a usmerňovali tvorbu keramikov po technologickej a výtvarnej stránke.

Od roku 1945, s nástupom novej generácie keramických majstrov do modranskej dielne, zaznamenala keramická figurálna plastika výraznejší vzostup. Spomedzi figuralistov vynikol najmä Ignác Bizmayer. Počas dlhodobého štúdia a zberateľskej práce sa sformoval jeho autentický umelecký výraz. Bizmayer posunul hranice ľudového umenia do roviny profesionálnej a stal vzorom pre ďalšie generácie figuralistov. Na pôde modranskej dielne tak predznamenal vznik nového odboru. S modranskou dielňou je spätá aj tvorba ďalších keramikov, ako Milan Skarčák, Imrich Kóňa, Gustav Šebo, Viliam Peško, Richard Hoz, Ján Sklenár, Jozef Barčík, Vincent Labaj, František Polakovič a ďalších, ktorí sa popri maľovaní, retušovaní a inej tvorbe venovali aj keramickejplastike.

Realizácia novej expozície v SNM – Múzeu Ľudovíta Štúra – Múzeu keramickej plastiky, ktorá predstavuje históriu figurálnej tvorby a jej najvýznamnejších predstaviteľov v regióne
od  počiatkov až po súčasnú výtvarnú scénu, je jedným z hlavných výstupov projektu s názvom Deň hliny – Čaro hliny, financovaného z grantu z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom grantov EHP. Vďaka týmto aktivitám sa podarilo revitalizovať pôvodnú dlhodobú výstavu Ignáca Bizmayera nielen z hľadiska novej odbornej koncepcie, ale aj obnovy výstavných priestorov múzea (rekonštrukcia elektroinštalácie, podláh, nový výstavný mobiliár a pod.). Autorkou scenára je kurátorka zbierok SNM – Múzea Ľudovíta Štúra Agáta Petrakovičová Šikulová, ktorá sa téme tvorby Ignáca Bizmayera a ďalších figuralistov – odchovancov Slovenskej ľudovej majoliky, ako aj autorov menšinových skupín, venuje dlhodobo vo svojej výskumnej práci.