Výstava si dáva za cieľ podnietiť divákovu aktivitu a záujem nielen o verejný priestor, kladie otázky a kriticky otvára množstvo tém bez toho, aby poskytovala jednoznačné odpovede.
Tematické celky otvárajú komplexné témy identity, etiky, hodnoty, kvality či originality, ktoré so životom a s tvorbou Karla Kocha a Dušana Jurkoviča veľmi úzko súvisia.
Lekára Karla Kocha (1890 – 1981) a architekta Dušana Jurkoviča (1868 – 1947) spájalo nielen profesijné puto, ale aj osobné priateľstvo, činorodosť, spoločenská angažovanosť a morálne zásady. Súzvuk medzi Kochom a Jurkovičom vyústil do spolupráce pri realizácii súkromného Kochovho sanatória určeného predovšetkým ženám. Na jeho návrhu spolupracoval Jurkovič s architektmi Jindřichom Mergancom a Otmarom Klimešom. Stavba z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia v sebe spája kultivované modernistické východiská architektúry a princípy Kochovej zdravotnej starostlivosti.
Popri vlastnej lekárskej či architektonickej praxi a vlastných podnikateľských aktivitách nebolo Karlovi Kochovi ani Dušanovi Jurkovičovi nikdy ľahostajné spoločenské a politické dianie. Svoj kapitál – finančný, spoločenský, kultúrny či intelektuálny – využívali okrem vlastného profitu i na podporu znevýhodnených či prenasledovaných skupín obyvateľstva (fyzicky hendikepovaných, politicky perzekvovaných či sociálne slabších). Koch aj Jurkovič mali podnikateľského ducha, boli pokrokoví a nebáli sa ani vo vyššom veku vykročiť z vlastnej komfortnej zóny a zariskovať.
Názov Človek človeku odkazuje na ústredný motív Kochovho myslenia: najvyšším poslaním človeka je ľudskosť, ktorá má byť napĺňaná v bezpodmienečne ľudskom konaní a v službe druhému človeku. Toto úslovie pripomína Goetheho slová, na ktoré sa Karel Koch vo svojich textoch opakovane odvoláva: Sám považujem za možné, že ľudskosť konečne zvíťazí, obávam sa však, že vtedy bude zo sveta obrovský lazaret, v ktorom bude človek človeku ľudským ošetrovateľom!
Inými slovami povedané, než si ľudstvo uvedomí zmysel tejto najvyššej hodnoty, napáchané škody môžu byť nesmierne. V ten moment bude ľudskosť jediným liekom. Toho boli Karel Koch i Dušan Jurkovič svedkami ako aktívni aktéri oboch svetových vojen a povojnového obdobia. Toho sme svedkami aj dnes.
Usporiadatelia výstavy: Múzeum mesta Bratislavy a Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze
Kurátorky a kurátor výstavy: Jitka Škopová, Alena Kotyza, Dominika Grygarová, Tomáš Zapletal
Autorka koncepcie výstavy: Jitka Škopová
Odborná spolupráca za Múzeum mesta Bratislavy: Daniel Hupko, Marta Janovíčková, Vladimír Krajčovič
Výstava vznikla v rámci výskumného projektu Průmysl a umění: Opomíjené regionální osobnosti podnikatelů coby hybatelů hospodářského pokroku Československa, jejich význam a spolupráce s umělci, architekty a designéry, financovaného z programu na podporu aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja národnej a kultúrnej identity Ministerstva kultúry Českej republiky.
Popri téme Karla Kocha a Dušana Jurkoviča prezentovanej v Bratislave projekt zahŕňa ďalšie tri príbehy osobností prvorepublikového priemyslu a umenia a s nimi spojené výstavy: Marie Fišerová-Kvěchová v Zlíne, Binkovci a Josef Gočár v Pardubiciach, Josef Sochor a František Kysela v Kutnej Hore.
