"Rozprestrie sa pred vami dynamický, pohyblivý svet, ale nepustí vás „to“ len tak dopredu, do ďalšieho levelu. Naopak: stále, až kým nechytíte taký ten grif, až kým medzi vami a ilustráciou nebude súlad, nezladíte tempo, vás to bude hádzať dozadu. Normálne sa v tých jej knihách môžete zacykliť."

Daniela Olejníková nerobí svoje digitálne ilustrácie tak, že „prekreslí“ na tablete to, čo by mohla dať aj rukou – ona ovládla žáner. Jej diela majú silnú vnútornú logiku, zrkadlia tempo pôvodných príbehov, opakujú prvky, ktoré ich gradujú, ťahajú dopredu...

Pozeráte sa a stále ste v takom napätí – chce sa vám čítať.

Digitálnu ilustráciu robí množstvo ľudí, prerástla do našej každodennosti, máme ju v oku, stala sa novým normálom, to často používané delenie na „vytvorené rukou“ a „na počítači“ (v podtexte na „vznešené umenie“ a „tak trochu bežné remeslo“) prestalo dávať zmysel.

Daniela Olejníková je jednou zo slovenských ilustrátoriek, ktorá je bez fráz svetová. Jej diela sú aktuálne, ale nielen formou. Chytila tempo a mení náš pohľad na výtvarný sprievod knihy.

Má ten inštinkt (a šťastie) ľudí, ktoré boli pri tom, čo sa stane mainstreamom „od začiatku“, nenasadala do rozbehnutých projektov, predpripravených mustier, doslova svoj štýl vydrela. Aj keď sama hovorí, že jej to išlo ľahko. „Od začiatku som vedela, že chcem toto. Toto a nič iné. Bola som worker, strašne veľa som robila, bavilo ma to a pomedzi to som sa zlepšovala, dúfam.“

To jej ostalo: stále hľadá nové plochy.
Trpezlivo si razí cestu, je intenzívnejšia (veď aj každým novým dielom stupňuje farebnosť, experimentuje s tvarmi), nestačí jej to, čo vie. Posúva hranice štýlu.

A mení paradigmu.

Výstava Prerásť knihou je premýšľaním o tom, ako tá cesta vyzerala: od začiatkov jej práce, cez zápisky a postupné skladanie tvarov kníh, makety, knihy čo vyšli v málo kusoch, až po víťazné highlighty na svetových ilustrátorských fórach.

Tak príďte.
Stojí to za to.

Daniela Olejníková
Absolvovala štúdium grafiky na VŠVU v Bratislave. Ilustrovala viac ako dve desiatky kníh nielen pre deti a mládež pre domáce i zahraničné vydavateľstvá (Artforum, BRAK, Baobab, Slovart, Nota Bene, Akropolis, Argo, Little Gestalten, Boycott a iné). Pracovala tiež na experimentálnych vydaniach kníh V melónovom cukre Richarda Brautigana (2011) a Neviditeľné mestá Itala Calvina (2016). Jej ilustrácie sa objavili v Denníku N a časopisoch Slniečko a Raketa. Je držiteľkou Plakety BIB 2013 a Zlatého Jablka BIB 2017 a získala niekoľko ocenení v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska a Nejkrásnější české knihy roku. Kniha MYKO. Kompletní zpravodaj ze světa hub (Jiří Dvořák, vyd. Baobab) získala hlavnú cenu v aktuálnom ročníku Bologna Ragazzi Award v kategórii Non fiction. Dlhodobo spolupracuje so združením Čierne diery. Okrem grafických listov preň vytvorila ilustrácie do publikácii Stratená Bratislava (2019) a Čierne Diery I a II (2018, 2021).