Miroslav Žolobanič (1991)  patrí k tým výtvarným umelcom, ktorí veria v silu umenia. Teda v jeho schopnosť viesť nás  za horizont viditeľného, k tomu skrytému, alebo po spirituálnej ceste doviesť nás k  transcendentálnemu. Nie je to ľahká cesta a nie každému je dopriata. Abstrakcia a geometria či minimalistické tvaroslovie, ktoré si vybral za svoj výtvarný jazyk,  majú v dejinách  umenia s touto cestou svoju skúsenosť, ale tá, ktorou nás chce sprevádzať on, vedie za iný horizont.

Homo desiderans Miroslava Žolobaniča je nielen o spirituálnej ceste, je skôr o teologickej túžbe, ktorú hľadá v tvare a hmote. Pracuje v symbolickom rámci horizontál a vertikál, v redukovanej farebnosti a predovšetkým s odkazmi k ikone, s cieľom viesť dialóg s teologicko-filozofickými otázkami.

Predpokladanú sterilnú čistotu abstraktno-geometrických foriem zaťaží „bremenom“  ľudského tela, ktoré tu v rozpoznateľných odkazoch vystupuje z prísnych minimalistických rámcov. V subtílnych gestách jednotlivých jeho častí, pracuje s napätím medzi zjavným a zahaleným, zrejmým a tušeným. Výsledku, teda každému objektu a jeho inštalácii, predchádza množstvo kresieb a materiálových skúšok.  

Tvorba je u Miroslava Žolobaniča  cestou meditácie, dynamickým dialógom medzi zažitým a precíteným a tým, čo zostáva nenaplneným.

Beata Jablonská, september 2022