Autorský tím internetovej stránky chce vizuálne pútavou formou pritiahnuť ďalších divákov/diváčky k slovenskej architektonickej moderne, ktorá zásadným spôsobom formovala domácu kultúrnu identitu a postupne sa teší stále väčšej pozornosti laickej i odbornej verejnosti, doma i v zahraničí. Originálna séria filmových dokumentov je výsledkom spojenia architektov/architektiek s filmármi/filmárkami. 

„Nový web dokument vnímame ako nultý diel celej série Ikony, ktorý sa snaží divákov uviesť do deja a dať mu určitý základ k tomu, čo je následne vidno vo filmoch. Funguje aj ako samostatné dielo, určené pre laickú verejnosť všetkých vekových kategórií, ako aj pre verejnosť odbornú, ktorá najmä po vzhliadnutí dokumentárnej série môže inovatívnou formou rozšíriť obzory v téme slovenskej architektonickej moderny,“  povedal architekt a spoluautor projektu Ikony Adam Gajdoš zo združenia Archtung. 

IKONY predstavujú generáciu architektov a architektiek, ktorá stojí za najpozoruhodnejšími stavbami tohto obdobia. Jedným z cieľov seriálu bolo zachytiť ešte žijúce legendy slovenskej architektúry. Séria dvanástich 26-minútových dokumentov, pričom za každým z nich stojí iný autorský tím mladých tvorcov, odvysielala RTVS Dvojka na jeseň 2020 a začiatkom roka 2021. 

„V rámci prípravy na web sme robili aj rešerše filmových materiálov v televíznych a filmových archívoch, ktoré aj sú zverejnené na webe; mnohé z nich sa podarilo v zdigitalizovanej forme odprezentovať verejnosti po prvý raz. Ukazujú architektov/architektky, ako aj stavby, ktoré mali diváci možnosť vidieť vo filmovej sérii, v novom svetle dobových záberov,“ doplnil Adam Gajdoš.

Web-doc je rovnako funkčný a prehľadný na počítači, tablete i smartphone. Texty sú dvojjazyčné, v slovenčine a angličtine, archívne zábery sú otitulkované. Autorský tím počíta aj so zahraničným publikom. Farebnosť pozadia je v rôznych odtieňoch šedej, čo vychádza z prvej kapitoly webu „Odtiene šedej“, živé doplnkové farby sú inšpirované farbami obľúbenými v modernisme. 

Kreatívny koncept a vizuálne spracovanie webu: poľsko-české grafické štúdio Potvory (Pawel Ratajczyk, Mateusz Słowakiewicz) v spolupráci s dizajnérkou Luciou Mlynčekovou, ktorá sa podieľala aj na odborných rešeršiach. Texty a odbornú garanciu webu zastrešoval architekt Martin Zaiček.

„Chceme dať šancu spoznať architektov/architekty a ich diela, ktoré vznikali práve napriek, a nie vďaka náročným podmienkam minulého režimu. Aj tak sa dá prispieť k lepšiemu povedomiu a hlbšiemu poznaniu slovenskej povojnovej architektúry. Je to cesta, ako apelovať na poslednú možnosť zmeniť náš uhol pohľadu a zachrániť aspoň časť z dôležitej etapy našej histórie, čím môžeme zabrániť vymazávaniu vlastnej pamäti,“ uviedla dizajnérka Lucia Mlynčeková a zároveň pripomína, že projekt vníma aj ako snahu o apolitizovanie a oslobodzovanie spomínanej architektúry. 

„Text sprevádza audiovizuálny obsah – starostlivo vybraný z archívu, zostrihané videá, archívne fotografie stavieb, aj fotografie zo súčasnosti a autorské koláže. Hlavnou inšpiráciou nám bol grafický dizajn obdobia modernizmu. Interaktívne prvky obohacujú zážitok, užívatelia môžu napríklad tipovať odpovede na otázky, ktoré sú vo forme krátkych videí,“ povedala autorská dvojca digitálnych dizajnérov Pawel Ratajczyk a Mateusz Słowakiewicz. 

Filmové dokumenty sú venované pätnástim osobnostiam (v poradí odvysielania na RTVS): Dušan Kuzma, Iľja Skoček, Ferdinand Milučký, Viera Mecková, Štefan Svetko, Oľga Ondreičková & Pavol Ondreička, Ján Miloslav Bahna, Ivan Matušík, Vladimír Dedeček, Pavol Merjavý, Marián Marcinka & Milica Marcinková, Martin Kusý & Pavol Paňák. Keďže šiesti z nich pracovali/pracujú v tvorivých dvojiciach, ide o dvanásť dielov. 

Cieľom producentskej dvojice zo spoločnosti Artichoke - Henriety Cvangovej a Juraja Krasnohorského, ktorá stojí za sériou dokumentov, bolo poskytnúť priestor mladým režisérom/režisérkam kameramanom/kameramankou so silným výtvarným cítením.

Každý diel spracoval iný autorský tím režisér/režisérka − kameraman/kameramanka, strihač/strihačka či hudobný skladateľ. Na spoluprácu prizvali režisérov a režisérky (menovaní v abecednom poradí): Dano Dekan, Jana Durajová, Lucia Kašová, Peter Koštál, Kristína Leidenfrostová, Paulína Mačáková, Soňa Maletz, Maroš Milčík, Mária Pinčíková, Barbora Sliepková, Daniel Svoreň, Dorota Vlnová.

Po skončení 2. svetovej vojny sa podlomená Európa zmáhala, aby sa mohla opäť postaviť na vlastné nohy. Neskôr bola nutnosť výstavby podmienená víziou naplnenia socialistickej ideológie. Mladí architekti a architektky tak stáli pred nezvykle veľkými úlohami, častokrát šlo o výzvy, ktoré by aj dnes boli métou pre už skúsených profesionálov/profesionálky. A práve stavby, budovy, ktoré vznikli v danej situácii, dodnes formujú tvár a identitu slovenských miest. Je chybou spájať si ich s politickým režimom, nevidieť ich hodnotu, prínos kvalitnej architektúry. V dôsledku mylnej interpretácie a nepochopenia žiaľ nie sme schopní rešpektovať a správne nahliadať na ich tvorbu, necitlivo rekonštruujeme, dokonca nenávratne ničíme, búrame.