"To, čo v živote obzvlášť potrebujeme, je citlivosť: vnímať svet okolo nás ako na záhadu ... Žiť na zemi ako v obrovskom múzeu plnom neuveriteľných vecí." Toto sú slová talianskeho umelca Giorgia De Chirico, autora obrazov klasických námestí obývaných strašidelnými postavami a tieňmi, ktoré účelovo znázorňoval so skreslenou perspektívou a naklonenými plochami. Tieto klaustrofobické snové scenérie svojou atmosférou plnou melanchólie a tiesne ovplyvnili na začiatku dvadsiateho storočia francúzsku avantgardu a neskôr inšpirovali surrealistov.

Giorgio De Chirico sa narodil 1888 v gréckom meste Volos. Rok po otcovej smrti v 1905 sa rodina presťahuje do Nemecka, kde Giorgio navštevuje akadémiu výtvarných umení, dostáva sa do kontaktu s nemeckou kultúrou, číta Schopenhauera a Nietzscheho, nadchne sa pre antické umenie a študuje symbolistu Arnolda Böcklina.

Dva roky po príchode do Talianska sa presťahuje do Florencie, pod vplyvom Giotta a toskánskych primitivistov sa vo svojich dielach sústredí na zachytenie priestoru v perspektíve a maľovanie obrazov s typickými s arkádami. Tak vznikajú jeho prvé metafyzické diela “Enigma…”, v ktorých sa snaží pretaviť na plátno svoje pocity, melanchóliu jesenných dní v talianskych mestách.

V roku 1911 De Chirico odchádza s mamou a bratom do Paríža, kde sa pod vplyvom francúzskej umeleckej avantgardy rozvinie jeho dlhoročná kariéra. Diela Giorgia De Chirica zaujmú Pabla Picassa a básnika Guillauma Apollinaira a vďaka ich priateľstvu sa dostane do úzkeho kruhu parížskych intelektuálov. Apollinaire reaguje na výstavu De Chiricových diel recenziou, v ktorej použije po prvýkrát termín “metafyzický”. Publikum a kritika sa stotožnia s básnikovým nadšením pre De Chiricove umelecké kvality, odozva na tvorbu mladého De Chirica sa objaví vo všetkých dobových novinách.
Roku 1916 namaľuje prvé verzie obrazov Hektor a Andromaché a Znepokojivé múzy, z ktorých jasnejšie vyplývajú pravidlá metafyzickej maľby. Roku 1918 odíde do Ríma, kde spolu s Prampolinim, Carra a Sofficim vystavuje v priestoroch redakcie "Epoca".

Architektonické vízie, talianske námestia, osamotené sochy, objekty s približujúcimi sa znepokojivými výjavmi, figuríny, ktoré zapĺňajú De Chiricove maľby obdivujú predovšetkým dadaisti a surrealisti ako zdroj inšpirácie a výskumu, ale uznávajú ich aj nemeckí umelci hlásiaci sa k magického realizmu, k Bauhaus a hnutiu Nová vecnosť.
Giorgio de Chirico zomrel po dlhej a búrlivej umeleckej kariére v Ríme v roku 1978.
Vplyv De Chiricovho diela prekračuje hranice výtvarného umenia, odkazy na jeho tvorbu nájdeme v rôznych aspektoch moderného sveta, vo filmoch Michelangela Antonioniho, v tvorbe mnohých fotografov, v móde a dokonca aj vo videohre Ico pre Playstation 2. Spisovateľ Sir V. S. Naipaul pomenoval jeden zo svojich románov Tajomstvo príjazdu podľa De Chiricovho obrazu The Enigma of Arrival.

Online udalosť zadarmo

Gian Luca Bianco (Miláno, 1967) je režisér, umelec a spisovateľ. Na svojom konte má réžiu filmov a dokumentov, divadelných produkcií a je autorom niekoľkých kníh.

Realizuje výstavy v Taliansku aj v zahraničí, pracuje ako kurátor a v poslednom období (od roku 2016) sa zameriava na ideu „fragmentu“, z ktorej sa zrodil cyklus diel nazvaných Imbilico (na pokraji). Je hlbokou reflexiou na tému deštrukcie a straty či už citov alebo materiálu.

Projekt bol prezentovaný v Miláne, Monze Gubbiu, Macerate, Perugii, Insbrucku, Barcelone, New Yorku, Dusseldorfe a pod. Je aj umeleckým poradcom. Niekoľko rokov žil v New Yorku, kde nasával výnimočnú atmosféru svetovej metropoly. Momentálne žije v Assisi v Umbrii.