kurátori: Ivan Jančár, Kristína Zaťko Jarošová
Kniha v nových Krénových dielach nikdy nevystupuje len ako klasické textové médium, ale aj ako zdroj metaforického uchopenia radikálnych zmien, ktorými súčasná spoločnosť v dobe digitálnej revolúcie prechádza. Prácu s knihou rozvíja Krén už niekoľko desaťročí a pomocou nej vyjadruje vždy znovu, ale vždy inak širokú škálu tém komplikovaného vzťahu medzi svetom a jeho reprezentáciou či interpretáciou. Medzi našou angažovanou účasťou na jeho vysvetľovaní a súčasne naším zdesením z márnosti tento svet raz a navždy definitívne pochopiť... Súčasťou výstavného projektu je tiež výber z diela Juraja Kréna. Táto paralelná výstava je zvláštnym stretnutím otca a syna – dvoch výrazných umeleckých osobností, ktorých spločným životným údelom bolo viesť dialóg úplne bez slov.
Pre tvorbu Mateja Kréna je charakteristické originálne poňatie objektu knihy a zrkadla, pomocou ktorých vytvára podmanivé, ale aj znepokojivé prostredia na hranici medzi realitou a jej ilúziou, medzi fyzickým a virtuálnym svetom. Krénove práce, ktoré reflektujú zrod tekutej prítomnosti našej premedializovanej spoločnosti, si získali medzinárodnú pozornosť odbornej i diváckej verejnosti. Jeho najznámejšie diela IDIOM, PARKING, GRAVITY MIXER, BOOK CELL, OMPHALOS, SEDIMENT či SCANNER boli prezentované na významných medzinárodných výstavách a prehliadkach súčasného umenia v mnohých svetových metropolách (napr. v Paríži, Berlíne, Chicagu, São Paule, Lisabone či v Prahe). Dielo PASÁŽ, ktoré je od roku 2004 natrvalo umiestnené v Galérii mesta Bratislavy, je dodnes jedným z magnetov pre domácich i zahraničných návštevníkov. Dielo Juraja Kréna (1925 – 1969) vrcholilo koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď bolo náhle ukončené. Jeho tvorbu charakterizuje organické spojenie ateliérovej komornej maľby a jej monumentálneho stvárnenia v architektúre. Krénovo originálne dielo v oblasti tapisérií vyústilo do triptychu pre Bratislavský hrad – Veľká Morava, Tisíc rokov poroby, Súčasnosť. V rámci výtvarnej disciplíny diel zamýšľaných ako súčasť architektúry (napr. výtvarné riešenie priečelia pre Pedagogický inštitút v Trnave s názvom Pedagogika a veda, 1965; návrh na mozaiku pre bratislavský pamätník Slavín, 1966 a i.) patril k popredným predstaviteľom svojej doby. V roku 1965 sa stal laureátom Ceny Cypriána Majerníka. V roku 1967 pre Svetovú výstavu v Montreale vytvoril tapisériu Javor a Lipa, ktorá je dodnes súčasťou zbierky Kanadskej národnej galérie v Ottawe.