V samom centre historickej časti Bratislavy v atraktívnej lokalite dunajskej panorámy sa postmoderná stavba s vlastným charakterom zmenila na zateplený šedý kubus s asymetrickými okennými rámami - pokusom o lacné a nevkusné „dekorovanie.“

Investor sa po nátlaku zo strany pamiatkarov ako aj mestskej časti staré mesto a magistrátu zaviazal fasádu upraviť do podoby, ktorá by zodpovedala významu lokality ako aj budovy samotnej. Predmetný stav sa však do dnešného dňa nezmenil. Kontroverzná fasáda nie je len problémom estetickým, ale poukazuje na hlbšiu poruchu v našej mentalite a nastavení systému, v ktorom môže majetný investor robiť vo verejnom priestore čo chce, zatiaľ čo kontrolné orgány a pamiatkari sa musia obmedziť len na výzvy a upozornenia, nasledované nefunkčnými a nikam nevedúcimi konaniami. Nevkus v Bratislave nikdy skutočne nezosadol z trónu. Nová verzia podnikateľského baroka má totiž možno inú tvár, ale spoločnú aroganciu. Najväčšou túžbou týchto developerov je, aby sa na nimi spôsobené zjazvenia verejného priestoru zabudlo, aby sme okolo nich začali chodiť zmierení so statusom quo. My však nezabúdame.

Kurátorka a autorka textu: Jana Babušiaková

Filip Bielek pochádza z Bratislavy, kde žije a pôsobí. V rokoch 2006 až 2010 absolvoval školu Užitkového Výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave na oddelení kameňosochárstva u akad. soch. Vojtecha Pohanku. Následne pokračoval medzi rokmi 2010 až 2016 v štúdiu na VŠVU v Bratislave na katedre Socha, Objekt, Inštalácia v ateliéri Socha v architektúre a verejnom priestore Doc. Mgr. art Patrika Kovačovského. V rokoch 2014 – 2015 absolvoval študijný pobyt na UAP Poznań (PL ) v ateliéri Marcina Berdyszaka. V súčasnosti pôsobí ako interný doktorand na VŠVU na Katedre Socha, objekt, inštalácia.

Jeho dlhodobým záujmom je verejný priestor, dedičstvo architektúry socializmu, ale aj súčasné stavebné zásahy v našej bezprostrednej blízkosti - to všetko spracúva s kritickým hodnotením, recyklujúc už existujúce materiály a objekty, častokrát s ironickým komentárom.