Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou a ďalšími štyrmi ľuďmi počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Anna Franková zomrela na týfus niekedy vo februári alebo v marci 1945 v koncentračnom tábore Bergen Belsen. Jej zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný z ukrývajúcich sa, vojnu prežil.

Pojmy a učenia, ktoré aj dnes vedú k spoločenskej nenávisti, vojnovým konfliktom a smrti trinásťročných dievčat:

Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu, nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť a s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Ide o zmes citu a afektu.

Rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Obvykle je spojená s genocídou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Ide o spoločenský konštrukt, presvedčenie, ktoré sme získali výchovou a ktoré môžeme zmeniť.

Xenofóbia je odborný termín z psychológie, ktorý znamená chorobný strach zo všetkého cudzieho, najmä však cudzích ľudí. Mimo lekárskeho prostredia sa toto slovo používa na označenie odporu k cudzincom a strachu z nich.

Nacionalizmus je prehnané vlastenectvo, ideológia na základe presvedčenia o výnimočnosti či dokonca nadradenosti vlastného národa.

Šovinizmus je vyhrotený nacionalizmus, viera v nadradenosť vlastného národa alebo národnosti, hlásanie nacionálnej výlučnosti a roznecovanie nenávisti k iným národom.

Fašizmus je totalitná ideológia, resp. politické hnutie zamerané proti demokratickej vláde a osobnej slobode. Fašisti svoje ciele presadzujú násilím.

“Tvorcovia zdramatizovaného denníka podali hravými spôsobmi dôverné zákutia a tajomstvá prežívania puberty namiesto rekonštrukcie pocitových denníkových zápiskov. „Nehrali“, iba registrovali prúd vedomia, zachytený v Anninom denníku. Inscenácia sa tak nestala sentimentálnou, ale fakticky vernou v hľadaní ľudského tepla paradoxne v čase všeobecnej nenávisti a čoraz neodôvodnenejšej xenofóbie.” Miroslav Ballay (divadelný publicista)

Inscenácia bola ohodnotená troma nomináciami na ceny Dosky – Lucia Korená za najlepší ženský herecký výkon, Šimon Spišák za najlepšiu réžiu a Nové divadlo za najlepšiu inscenáciu – Anna Franková. Vo finále získala cenu Dosky za rok 2017 Lucia Korená za najlepší ženský herecký výkon.

Anna Franková
Réžia: Šimon Spišák
Účinkujú:
Anna Franková – Lucia Korená
Peter van Daan, otec, matka, Miep, pán van Daan, pani van Daanová, pán Düssel, Mortie, kocúr, atď. – Ivan Martinka a.h.
Hlásateľ: Martin Nahálka
Hlas Anny: Alica Cvečková

12+

Vstupné  dobrovoľné