Tvorba Walasseho Tinga dnes patrí čínskej i západnej kultúre. Modernita jeho štýlu je vybudovaná na rozdielnosti čínskeho a západného umenia. Napriek tomu bol po príchode do Paríža považovaný za „moderného čínskeho umelca“. Vychádzajúc z tradícií čínskej atramentovej kaligrafickej maľby našiel odozvu v prostredí vtedajšej abstrakcie – tašizmu i abstraktného expresionizmu. Nadviazal úzke kontakty s umelcami skupiny CoBrA (najmä s P. Alechinským), s ktorými ho spájala estetická príbuznosť, interakcia medzi maľbou a kaligrafiou, písanie poézie i kolektívne iniciatívy. Navyše im bola spoločná improvizácia ako základ kreativity. V novom kultúrnom prostredí sa Ting nevzdal tradičných techník a prvkov čínskeho umenia, ale spájal ich s experimentovaním vlastným západnému umeleckému mysleniu.

V období amerického pobytu bolo rozhodujúce jeho stretnutie s popartom a abstraktným expresionizmom. Tieto protikladné umelecké štýly sa v Tingovej tvorbe synkretizovali do osobitej koncepcie zjednotenej východiskami z originality jeho kultúry. Jeho umelecký rast ovplyvnili kontakty s umelcami, najmä so Samom Francisom. Vďaka nemu vydal súbor básní Život za jeden cent (1C Life) s litografiami významných umelcov popartistov i abstrakcionistov (A. Warhol, J. Rosenquist, R. Lichtenstein, T. Wesselmann, P. Alechinsky, K. Appel, A. Jorn, S. Francis, K. Kogelnik a J. Mitchell). Charakter maľby Walasseho Tinga sa transformoval od ranej monochrómnej gestickej expresie k farebným kompozíciám, ktoré charakterizuje figuralizmus čerpajúci z východných i západných zdrojov. Sériová multiplikácia motívu, žiarivá farebnosť spojená s tradičnou vzdušnosťou a priezračnosťou čínskej maľby situujú jeho tvorbu za hranice vlastnej kultúry. Docielil žiarivý svetielkujúci efekt v sériách kvetov a vtákov, ktoré sa stali legendárnymi. Výstava predstaví významnú kolekciu diel zo zbierok Meulensteen, Nico Delaive a Frech.