Poznáte tie príbehy, v ktorých umelec v návale zlosti zničí svoje diela? Minimálne ich premaľuje, v horšom prípade ich rozreže nožom, poleje kyselinou alebo ich hodí do ohňa. Všetko to poznáme z dejín umenia. Často ide o proces akejsi katarzie, vo filmoch sú to dramatické momenty, veľmi fotogenické. Prvotným impulzom pre Veľké plátno Františka Demetera bola práve deštrukcia vlastnej tvorby - za cieľom vyrovnať sa so spomienkami na minulosť a odraziť sa od dna. Bez návalu zlosti, bez filmového pátosu a bez dnes už všadeprítomnej ekonómie zviditeľňovania (sa) a efektivity kreatívnej práce.

Kurátorka: Gabriela Kisová