Kurátorka: Henrieta Moravčíková
Odborná spolupráca: Denis Haberland (SNG)

--------

Výstava je umiestnená na 2. poschodí SNG.

xxx

Sprievodné podujatia k výstave: 

3.5.2018, 18:00
Prednáška Vladimíra Šlapetu

6.5.2018, 16:00
Sunday Rest: Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta

10.5.2018, 18:00
Diskusia: Sociálne bývanie v 20. storočí a dnes

20.5.2018, 15:00
Siesta v galérii: Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta

Výstava pripomína dielo Friedricha Weinwurma (1885 – 1942), najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku. Prostredníctvom dokumentácie realizovaných architektonických diel približuje tematicky architektovu predstavu o architektúre novej vecnosti ako „dobe primeranom staviteľskom umení“. Ukazuje prácu architektonického ateliéru prvej polovice 20. storočia, postupy navrhovania a zobrazovacie zvyklosti. Aktuálne fotografie architektonických diel zase umožňujú precítiť desaťročiami preverenú atmosféru architektúry novej vecnosti. Súčasťou expozície je zvuková reprodukcia pôvodných textov architekta, ktoré osvetľujú jednotlivé línie Weinwurmovho uvažovania o architektúre.

Výstavu a sprievodný katalóg kurátorsky pripravila Henrieta Moravčíková (autorka výpravnej a ocenenej monografie o architektovi), architektúru výstavy navrhol Peter Moravčík, fotografie sú od Olje Triašky-Stefanović, axonometrické skice realizovaných stavieb a ich konštrukčného a dispozičného systému vytvorila Laura Pastoreková, polystyrénové modely stavieb zhotovila Danica Ščepková, kartónové študenti Fakulty architektúry STU, grafickú úpravu katalógu realizovala Ľubica Segečová, pôvodné Weinwurmove texty nahovoril Michal Hvorecký a kurátorskú spoluprácu za SNG prevzal Denis Haberland. Prezentovanú originálnu projektovú dokumentáciu zapožičali Archív Mesta Bratislavy, Archív NBS, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči a Štátny archív Nitra so sídlom v Ivanke pri Nitre. Dobové publikácie pochádzajú z fondu SNG, Univerzitnej knižnice v Bratislave a zo súkromných archívov.

Friedrich Weinwurm sa narodil v roku 1885 v Borskom Mikuláši v židovskej rodine. Strednú školu absolvoval na bratislavskom lýceu. Architektúru vyštudoval na TU v Berlíne a v Drážďanoch. Do Bratislavy prišiel v roku 1915 v čase doznievajúcej neskorej secesie a dekoratívneho eklektického historizmu. Vďaka svojmu vzdelaniu a skúsenostiam sa rýchlo stal vedúcou osobnosťou miestnej architektonickej scény. Za ostatných niečo viac ako 25 rokov života realizoval spolu s Ignácom Vécseiom (od r. 1924 v spoločnom ateliéri) len v Bratislave desiatky významných stavieb, čím výrazne prispel k modernému obrazu mesta a k jeho formujúcemu sa „veľkomestskému“ imidžu novej slovenskej metropoly. Okrem Bratislavy ťažiskovo pôsobil v Žiline, ale aj v ďalších lokalitách Slovenska. Jeho dielo ostalo nedokončené, pre svoj pôvod bol prenasledovaný režimom slovenského štátu. Bol väznený a počas úteku pravdepodobne pri prechode hraníc štátu zmizol bez stopy.

Friedrich Weinwurm sa sústreďoval na dve kľúčové oblasti tvorby. Na vnútorne architektonickú oblasť, kde išlo najmä o architektonickú formu, prevádzkové a priestorové vzťahy, ale aj o konštrukčnú a technickú stránku architektúry. Druhou oblasťou bola spoločenská úloha architektúry. Spočívala na riešení bytovej otázky a na s ňou súvisiacich témach, ako bolo postavenie jednotlivca, ženy a rodiny v modernej spoločnosti, kolektivizmus, plánovanie, industrializácia a štandardizácia. Témami obsiahnutými v tejto oblasti sa Weinwurm najintenzívnejšie zaoberal v súvislosti s navrhovaním obytných súborov Unitas a Nová doba.

Architekt dokázal bohatú realizačnú prax podporiť vlastnou teoretickou argumentáciou novej architektúry. K predstave staviteľského umenia oslobodeného od dekorativizmu sa hlásil hneď vo svojich prvých textoch. Taktiež racionalizácia prevádzky a tomu zodpovedajúce usporiadanie pôdorysu, rovnako ako neozdobná, účel odrážajúca forma sa v nasledujúcom období stali pevnou súčasťou Weinwurmovho ponímania architektúry. Jeho diela sa vyznačovali typizovanými pôdorysnými riešeniami, jednoduchými fasádami redukovanými na sústavu okenných otvorov nepravidelne rozmiestnených v hladkých omietkových plochách, ako aj absenciou tých formálnych prvkov, ktoré sa neskôr považovali za znaky nového funkcionalistického štýlu. Weinwurm síce vo svojich textoch deklaroval priamočiary vzťah vnútornej prevádzky a vonkajšej formy, nikdy ale nerezignoval na výtvarnú stránku tvorby, čím sa dištancoval nielen od historických slohov, ale aj od formalizmu modernej architektúry. Jeho pracovnú metódu by sme mohli nazvať redukciou. Architektonický výraz zjednodušil na základné prvky, hladkú stenu a jednoduchý okenný otvor. Metódu redukcie uplatnil aj v oblasti farebnosti a pri výbere materiálu.

Na ozrejmenie jeho zmýšľania o architektúre a metóde projektovania sme do katalógu výstavy zaradili po prvýkrát slovenský prepis ním napísaných pôvodných článkov Dobe primerané staviteľské umenie (1924) a Dnešná tvorba (1931). Svoju tvorbu charakterizoval ako „snahu vytvoriť dom s čím jednoduchším, jasnejším pôdorysom..., snahu vytvoriť fasádu z vnútra, ako výsledok pravých otvorených pohľadov a pocitov...“. Takpovediac programovým vyhlásením jeho tvorby je text Kam vedie nová cesta? (1931), v ktorom sa už nevenoval formálnej, konštrukčnej alebo priestorovej stránke architektúry, ale takmer výhradne spoločenským súvislostiam architektúry. Weinwurmove teoretické práce a pohľad jeho súčasníkov a neskorších teoretikov na jeho novátorské staviteľské umenie sú na výstave prezentované vybranými dobovými publikáciami.

Výstava vizuálne pútavým spôsobom sprostredkuje divákovi ideovú a výrazovú koncepciu Weinwurmovho diela a prezentuje jeho komplexné premýšľanie o architektúre. Oslavuje tvorbu človeka a vzdáva hold architektovi, ktorý bol až doteraz známy a vysoko cenený skôr v odborných kruhoch. Propaguje staviteľské umenie, ktoré v čase jeho zrodu a uplatnenia na Slovensku patrilo medzi vrcholné prejavy svetových trendov architektúry. Prostredníctvom analýzy najkomplexnejších budov z diela architekta má snahu objasniť revolučný prínos jeho tvorby v kontexte medzivojnového Československa. Modernosť architektúry Friedricha Weinwurma vychádzajúca z racionalizácie prevádzky a estetiky neozdobného pravdivého výrazu bola v provinčne konzervatívnej Bratislave civilizačným skokom, ktorý veľkou mierou otvoril cestu k prijatiu a uplatneniu modernej architektúry na Slovensku.

Výstavu chápeme ako impulz k novej akceptácii a k spoločensky potrebnej reflexii hodnôt medzivojnovej moderny a ako podnet na jej dôslednejšiu ochranu. Na výstave prezentujeme aj patentované oceľové okno firmy Kraus, na ktorého vytvorení sa podieľal sám architekt a ktoré sa podarilo zachrániť počas búrania časti objektu Bezručova 3, významnej funkcionalistickej pamiatky Bratislavy (A. Balán, J. Grossmann, 1932 – 1936). Realizátori výstavy nechápu Weinwurmovo dielo ako múzejný exponát alebo príležitostne z depozitu vytiahnutý galerijný artefakt či pamiatku ante mortem, ale ako stále aktuálnu živú umeleckú výpoveď, užívaním a časom overenú koncepciu a esteticky stále vyhovujúcu formu „strechy nad hlavou“.

Henrieta Moravčíková & Denis Haberland