Jureš Líška (Fallgrapp)

Pre mňa asi absolútne top koncerty boli Birdie a Alt J.

Birdie som poznal len podľa jedného coveru, ktorý sa mi príliš nepáčil. ale dal som tomu šancu a krásna, festivalová hudba, presne takýto koncert si spájam s pohodou, takou tou ozajstnou, že len sedíš, popíjaš vínko a počúvaš krásnu hudbu. Alt J boli skvelí, perfektne synchronizované led panely, zvuk...krásny minimal. Solange ma mrzí najviac, že musela predčasne skončiť, aj keď ma jej hudba naživo moc nebrala, ale ta showka bola neuveriteľne premakaná. Niekedy som sa cítil ako v 70tych rokoch, krásne. Užil som si aj Machinedruma a Boys Noize a veľmi krásny koncert bol aj na hlavnom podiu poobede - Les Amazones d’Afrique. Taktiež úžasná pohodička.

Stanka Apfelová (Zlokot, Got Blue Balls a veľa iného)

C Duncan

Na C Duncan som sa veľmi tešila, rovnako ako na Alt J, ale teraz by som chcela vyzdvihnúť najlepšie koncerty neheadlinerov. Koncert trojice C Duncan bol jediný na tohtoročnej Pohode, ktorý som videla od začiatku do konca. Keď som sa dozvedela, že budú hrať na Pohode, veľmi som sa potešila, lebo ich hudba je nádherná a ich dokonalé trojhlasy nemajú chybu (zbožňujem, keď spieva celá kapela). Viete ako to býva, niekedy keď sa na niečo veľmi tešíte a máte veľké očakávania, nemusí to dopadnúť tak, ako ste si to vysnívali. Toto ale našťastie nebol tento prípad.

Sleaford Mods

Mám pocit, že každým rokom sa na Pohode objavuje čoraz viac punkových a podivuhodných zoskupení (v tom najlepšom slova zmysle). Kto pozná Michala Kaščáka, vie prečo to tak je. Ja sa tomu iba teším. Dvaja týpci, ktorí vyzerajú akoby práve vyšli z Trainspottingu. Punk bez hudobných nástrojov, ktorý je púšťaný z notebooku je punkom 21. storočia. Sleaford Mods majú veľký zmysel pre humor.

Slowdive

Štvrtkový progam na Orange stage mi ulahodil. Počnúc The Ills, končiac Slaves. Medzitým boli výborní Slowdive, ktorých som veľmi predtým nesledovala, aj napriek tomu, že sú na scéne už 28 rokov. Ich koncert zarezonoval u mňa natoľko, že aj po skončení Pohody je to pre mňa jeden z top koncertov tohto ročníka. Pekne vyskladané postrockové, shoegaze pesničky s príjemným zvukom. Neviem prečo, ale takáto hudba na mňa pôsobí ukľudňujúco.

Erik "Losos" Horák (štúdio Lososound, Zlokot, Noisecut)

1.Slowdive
2. Alt j
3. C Duncan

Peter Hajdin (Hviezda, Kamoško Kokosko)

Nie nevyhnutne v tomto poradí:

Slaves

Baví ma, keď vidím, aký tlak dokážu vyrobiť dvaja ľudia s nástrojmi v rukách, úplne bez elektroniky, len bicie a gitara/basa, hrajúci úplne nadoraz. Do pol pása nahý Isaac Holman s imidžom vyzývavého pouličného bitkára-fešáka iste polámal pár sŕdc, môj favorit bol ale károvaný Laurie Vincent.

Sleaford Mods

Moderná doba do punkového debilizmu priniesla nevídanú efektivitu. Jeden drží mikrofón a robí doň všetky tie obvyklé veci. Zvyšok rieši druhý jedinec: stlačením medzerníka na notebooku spúšťa ďalšiu skladbu. Zvyšok času si jednou rukou vo vrecku miesi guľky a druhou k nim prikladá studenú plechovku. Priestor na optimalizáciu ľudských zdrojov o 50%: empétrojky si nabudúce môže púšťať rovno ten s mikrofónom.

Ylvis

V živote som o nich nepočul ani nečítal, ideme pozrieť zo zvedavosti (lebo veď Pohoda). Prvá pesnička: zhrozenie z nevkusného auto-tune vokálu. Druhá pesnička: bože to je hnus. Dáme im ešte jednu šancu. Tretia pesnička: odchádzame. Lenže medzitým začne 4. vec. Konečne si začneme všímať texty. O pár minút nám líca kropia slzy smiechu, svalovicu z kŕčov v bruchu cítime ešte 2 dni. Je to ako Kamoško & Kokosko s neobmedzeným rozpočtom: hrozne výborné. Alebo výborne hrozné?

Stroon (Stroon, Puding Pani Elvisovej)

Solange

Spojenie jemnosti, krásy, hudobníckej precíznosti, no zároveň jednoduchosti, šarmu a ľahkosti. Subtílna hudba a dokonalý mnohohlas v spojení s choreografiou ladnou ako balet na pozadí snovej scény. Tam niekde som sa úplne stratil.

Benjamine Clementine

Gospelové eposy spievané za klavírnym krídlom, doprevádzané malým zborom, basou a bicími, to ma pripútalo sluchom aj zrakom k pódiu. Benjaminov hlas a la “brat Niny Simone” a jeho charizma a skromnosť, no zároveň efektívna práca s publikom, tie ma, dá sa povedať, takmer roztopili.

Future Islands/Alt-J

Dve kapely, ktoré sú dosť známe, no ja som ich nikdy nepočul. Dobre som spravil. Počuť ich prvýkrat naživo malo svoj zmysel. Alt-J k zvláštnemu Bowieovsko-kraftwerkskovému popu pridali skvelý stage design a FI posunuli 80's sound opäť niekam dopredu. Príbehovosťou svojich skladieb, ale isto aj charizmou ich frontmana.

Vlado Ďurajka (Autumnist)

Thurston Moore Band

Musím sa priznať že som doteraz nepočul ani jeden album Sonic Youth (rovnako ako Beatles, pred týždňom som si ale párkrát vypočul Revolver), ale tento koncert ukázal krásu jednoduchej gitarovej hudby naplno. Neviem čo by som k tomu dodal, všetko bolo v absolútnej zhode, riffy, občas sóličko, gradácia…o hre basgitaristky nehovoriac.

Squarepusher

Takmer rovnaký prípad, samozrejme že jeho tvorbe sa uniknúť nedalo ale ja som bol vždy viac Ninja než Warp človek. Nevidel som to celé lebo som bol zvedavý na Mykki Blanco (moja chyba). Čakal som zmyslový overload a priveľa chaosu, predpokladal som že si dám 10 min. a pôjdem ďalej. Vťahujúci set, velmi veľa vrstiev ktoré si bolo treba prebrať, občas až prekvapivo harmonické momenty ale aj v najviac exponovaných momentoch bolo cítiť muzikálnu zručnosť, nikdy sa to neprevalilo do polohy hlukového odrbávačstva.  Minimalistický ale majestátny vizuál, červená, biela, čierna, moje obľúbené VJing farby.

Beak

Najväčšia dilema (podobne ako Taxi Wars a Benjamin Clementine) tohto ročníka. Dal som si dvadsať minút a s ťažkým srdcom som bežal na Jesus And Mary Chain (istý čas moja úplne najobľúbenejšia girarová kapela). Keby JAMC práve hrali čokoľvek z prvých troch albumov, pravdepodobne by som zostal, ale veľmi ma to ťahalo naspäť na Beak>. Bolo to totiž oveľa lepšie ako som čakal, menej kraut-rock, viac groovy. Pôvodne som si iba chcel vychutnať Barrowovu hru na bicie ktorú obdivujem od  záznamu Portishead- Roseland NYC Live, ale jednoduché synth arpegiá, basa a bicie s jemnnou gradáciou krásne fungovali.

DJ Kinet (Nu Spirit Club a Bar, Radio_FM)

Žiaden z headlinerov nebol z mojich obľúbených žánrov, tie ďalšie mená som až na pár výnimiek nepoznal ani z počutia. Tak som išiel na Pohodu zmierený s tým, že možno to pre mňa bude skôr sociálny ako hudobný event. To by vlastne bolo tiež v pohode, veď aj o tom bývajú festivaly. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si v nedeľu zrátal, že som videl snáď zo desať skvelých koncertov. Tieto tri z nich si budem najviac pamätať.

London Electricity Big Band - tú verziu drum and bassu, ktorú robia London Electricity, mám rád a bol som veľmi zvedavý, ako to bude fungovať naživo. A fungovalo to stopercentne. Na pódiu stál gigantický ansámbel s množstvom dychov, živými bicími a dvoma vokalistkami, ktorý popri nonstop párty predviedol aj to, že jeho členovia vedia hrať a spievať. Na svoje si tak prišiel aj fanúšik jazzu aj drumandbassová smažka.

Benjamine Clementine - keď som vo štvrtok na Facebooku položil otázku, koho určite treba na Pohode vidieť, toto meno zaznelo v diskusii najčastejšie. Bývalý bezdomovec má za sebou srdcervúci osobný príbeh a je to poznať aj v jeho hudbe. Jej silu umocňuje osobitý, až priam divadelný, pódiový prejav. Tohto pána sa oplatí nielen počuť, ale aj vidieť. Uveríte mu každé slovo.

La Mambanegra - páči sa mi, že world music je viac než dôstojne zastúpená na každej Pohode, aj keď - až na výnimky ako boli Tony Allen alebo Ernest Rangling - sú to kapely, o ktorých som v živote nepočul a možno ani už počuť nebudem. Je preto možné, že moje prvé stretnutie s touto kolumbijskou kapelou bolo aj tým posledným. Nevadí, ten koncert bol skvelý a budem si ho pamätať. Takáto latino showky totiž vedia veľmi ľahko skĺznuť do kolotočárskej zábavy, alebo technicky dokonalého, ale rutinného koncertu bez skutočného nasadenia, ako by ho hrali pre pasažierov karibskej výletnej lode. To však vonkoncom nebol tento prípad. Tancoval celý Nay stan aj ludia mimo neho, a to na hudbu, v ktorej bolo dostatok virtuozity aj srdca.

Vlado Janček (Saténové ruky)

The Jesus and Mary Chain
Slaves
H09909