Rudolf Urc bol mnohostranne založená tvorivá osobnosť, ktorá v slovenskej filmovej kultúre zanechala hlbokú stopu. Pôsobil ako režisér, scenárista, dramaturg, publicista aj pedagóg. Po ukončení pražskej FAMU začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na ačiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku a po Novembri 1989 k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V ostatných rokoch Rudolf Urc úzko spolupracoval so Slovenským filmovým ústavom, písal knihy, podieľal sa na vydaniach blu-ray a DVD nosičov s filmovými týždenníkmi, bol kurátorom cyklov vo Filmotéke Kina Lumière. Za svoje celoživotné dielo získal viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi napríklad Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2017), Pribinov kríž I. triedy (2020) či Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii (2025).

Program Kina Lumière si tvorbu Rudolfa Urca pripomenie prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov, ktorých bol režisérom, dramaturgom alebo vznikli pod jeho pedagogickým vedením.

Filmy:

Brankár
(r. Pavol Sýkora, Rudolf Urc, 1965)

Posledný odpich
(r. Rudolf Urc, Pavol Sýkora, 1966)

Nedokončená kronika
(r. Rudolf Urc, 1967) 14

Trinásta komnata
(r. Rudolf Urc, Karol Floreán, 1972)

90 listov
(r. Vlastimil Herold, Rudolf Urc, 1983)

Rudolf Urc: Z dokumentárnej tvorby II., Československo, 74min.