Švantnerov román sa zaraďuje k vrcholným dielam slovenského naturizmu, literárneho smeru, v ktorom sa slovenská literatúra dostala miestami na európske výšiny. Takýchto výkonov v histórii našej literatúry veľa nemáme.

Epický svet románu je založený na protiklade prírodného a božského, prirodzenosti a etiky, na protiklade pudového a sociálneho či kultúrneho. Všetky tieto protiklady môžeme súhrnne pomenovať ako protiklad pohanského a christianizovaného, a práve tento konflikt vytvára predpoklad na románovú, ale aj javiskovú mýtizáciu témy.

Švantnerov svet je predovšetkým mužský, hlavnými postavami sú totiž hájnik Libor, uhliar Tavo a krčmár Weinhold, ale v Neveste hôľ je Švantnerov mýtus spojený s témou ženy a lásky, ktorú reprezentuje záhadná a divoká Zuna. Libor sníva o Zune, miluje však skôr svoju predstavu o nej, ako ju samotnú, záhadnú, živočíšnu, nevypočítateľnú ženu, ktorá zmyselne priťahuje aj jeho sokov Tava a Weinholda, a tak sama skôr chaos a živelnosť vyvoláva, akoby svet, najmä ten mužský, okolo seba harmonizovala.

Postava Zuny ako archetyp živočíšnej ženy nemá v slovenskej literatúre obdobu. V románe je to takmer bájna postava, lebo mýtus o nej tvorí dedina, krčmár, Tavo, ba v závere novely ju mýtizuje samotný Libor, ktorý si mýtom o Zune ako o neveste hôľ iracionálne vysvetľuje nenaplnenie svojej túžby.

František Švantner, Roman Polák: Nevesta hôľ
Réžia: Roman Polák
Obsadenie: Alexander Bárta, Petra Vajdová, Jozef Vajda a ďalší

Dĺžka predstavenia: 3 hodiny a 7 minút 

Vstupenky za 8€

Záznam predstavenia pôvodne nevznikal s cieľom verejného šírenia, a preto záznam zvuku nebol vyhotovený kontaktným snímaním ako pri našich online live streamoch. Týmto sa ospravedlňujeme za mierne zníženú kvalitu zvuku.

Radi by sme divákov upozornili, že v určitých expresívnych scénach je zámerne rozostretý obraz.