Premietanie sa koná v rámci festivalu Tiché noci, ktorý oživuje nemé filmy.
Kinematografia nemej éry ožíva v sprievode živých soundtrackov. Jedinečný projekt Tiché noci spája nemé filmy 20. rokov a 30. rokov 20. storočia s autorskými, na mieru komponovanými živými soundtrackmi súčasných experimentálnych hudobníkov. Film Muž s kinoaparátom bude premietaný s živou hudbou Prezidenta Lourajdera.
---
Muž s kinoaparátom je jedným zo zásadných manifestov filmovej avantgardy. Dodržiavajúc Vertovove estetické princípy film, nevychádza zo scenára. V Mužovi s kinoaparátom Vertov uplatnil experimentálne kameramanské a strihačské postupy, ktoré overoval celé roky, vďaka čomu vytvoril akéhosi filmárskeho metodologického sprievodcu pre nasledujúce generácie režisérov.
Protagonistom filmu je kameraman (režisérov brat Michail Abramovič Kaufman), ktorý cestuje z miesta na miesto v ukrajinských mestách Odesa, Charkov a Kyjev a sníma rôzne momenty bežného života v nich. Film využíva najrôznejšie filmárske postupy (dvojexpozícia, spomalený či zrýchlený záber, veľké detaily…) a zahlcuje diváka rozmanitými vnemami, vizuálnymi „atrakciami“. Zároveň máme možnosť oboznámiť sa s rôznymi kinematografickými technikami takpovediac zvnútra.
Práve vo filme Muž s kinoaparátom režiséra Dzigu Vertova sa v dejinách kinematografie rodí filmová autoreferencia. Po prvýkrát sa stane, že kamera upriami pozornosť nielen na seba samú, ale aj na celý proces vzniku filmu. Pri autoreferencii sa kamera stáva predmetom v obraze a teda znakom filmového obrazu. Na začiatku sa ale tematizácia seba samého deje dostredivým pohybom. Film sa ukazuje ako efekt, nové médium a poukazuje na seba ešte neproblematicky a nereflexívne.
Mestská symfónia, sfilmovaný manifest aj chválospev na divotvorectvo kamery a možnosti filmového strihu – to všetko platí o filme Dzigu Vertova, jedného z prvých dokumentaristov a autora teórie kina-oka. Podľa nej mechanické oko kamery zachytáva svet v obrazoch presnejšie ako ľudské oko a strihač môže pomocou týchto obrazov nielen zachytiť jestvujúci svet, ale aj skonštruovať svet nový. Rámcom tohto dokumentu bez príbehu je život vo viacerých sovietskych metropolách od úsvitu do súmraku, zachytený v obrazoch premietaných diváctvu v kine a tlmočený stopercentným jazykom reality.
Dziga Vertov: „Tento složitý experiment [...] nás jednak definitivně zbavil poručenství divadla a literatury a staví nás tváří v tvář stoprocentní kinematografii, a za druhé klade do výrazného protikladu ‚život, jaký je‘ z hlediska oka vyzbrojeného filmovou kamerou (‚filmového oka‘) a ‚život, jaký je‘ z hlediska nedokonalého oka lidského.“
Čelovek s kinoapparatom, ZSSR, 1929, 68 min. titulky
Réžia: Dziga Vertov
