Daniel Baláž, moderátor a hudobný dramaturg Radio_FM

Nevidel som toho veľa, najviac vecí v tom modrom stane kde bol vstup na pódium pravdepodobne garantovaný len s laptopom. Moderat, Brandt Brauer Frick a When Saints Go Machine. Posledne menovaní sa mi páčili najviac, v podstate keby bola v kapele živá basa a gitara, boli by to takí Tears For Fears pre rok 2014. Páčila sa mi Jana Kirschner a som presvedčený o tom, že čím viac zahraničných hudobníkov v jej blízkom okolí, v štúdiu či na pódiu, tým lepšie ako pre Janu, tak aj pre nás a našu hudbu ako takú.



Michal Hvorecký, spisovateľ a publicista

Theo Parrish – otec-zakladateľ house music a techna prvýkrát na Slovensku a s úžasnou živou kapelou. Žiaľ, v katastrofálnom čase pred poloprázdnym hľadiskom. Veľká lekcia ako spájať funk, soul a house do pulzujúceho celku plného radosti z muzicírovania a improvizácie.

Mount Kimbie – i keď ich nahrávky pre label Warp Records sa mi páčia viac ako koncert. Väčšinou je to naopak.


Stan Shalom Chaverim – fantastické jedlo aj dramaturgia. Bolo mi veľkou cťou vystúpiť tam na debate o hejterstve a šíriacej sa nenávisti na Slovensku. Dôkaz, aká rozmanitá a pestrá je naša krajina.

Najviac ma sklamalo príšerné vystúpenie Trickyho, za aké by sa hanbila aj lokálna bigbítová kapela na Starých Horách. Na mieste organizátorov od neho žiadam vrátenie veľkej časti honoráru.



Dalibor Kocián aka Stroon (PPE, Stroon, Sunrise Hangar, Cluster Ensemble)

Moderat – mal som možnosť vidieť chalanov už tretí krát a koncert na pohode bol jednoznačne najlepší. Od Wilsonicu pred pár rokmi si obohatili repertoár a niekoľko silných skladieb a v porovnani s tohtoročným viedenským koncertom im oveľa viac svedčí open-air a kratší set. V ňom dokázali predviesť veľkú emociónalnu silu svojich trackov a pretaviť svoje priateľstvo do energie ktorá sa niesla celým stageom. Ale ako sa v zákulisí vyjadril Sascha (Apparat – člen Moderat), svoje spravilo aj vrúcne a vďačné slovenské publikum.

Tricot – štyri šarmantné dámy z Japonska zahrali typ koncertu, ktorý človek očakáva že bude dobrý, ale samotné vystúpenie prekoná očakávania niekoľkonásobne. Ešte štastie že hrali dva krát a ja som si ich energický a technicky „po japonsky“ zvládnutý, trojhlasmi naplnený math rock mohol užiť aj so slzami, smiechom a údivom aký som už veľmi dlho nezažil.

Seward – podobný zážitok ako s Tricot som zažil s touto (pravdepodobne) španielskou kapelou. Melodika a harmónie presne podľa môjho gusta, inštrumentalita na úrovni aká sa často nevidí, súhra akú dosahujú tridsať rokov hrajúce zoskupenia. K tomu sa pridali prirodzený afekt a teatrálnosť (ano oxymoron) speváka ktorý skutočne neviem o čom spieval, ale robil to dokonale. Toto je pre mňa budúcnosť gitarovej muziky.



Vlado Ďurajka, The Autumnist

Kraftwerk – vydržal som celý set, bavilo ma to viac než som čakal. Koncept 3D až na niekoľko pekných momentov bol trochu zbytočný ale ja nie som fanúšikom 3D ani v kine. Na festivalové pomery veľmi slušný zvuk. Radioaktivität bol vrcholný moment koncertu.

Brandt Brauer Frick Ensemble – absolútne vyladený strojček, dokonale zahraný svižný cinematický orchestrálny set. Ich dokonalosť bola zároveň ich jedinou slabinou, mohli sa pár krát odtrhnúť z reťaze.

Tricky – stihol som len polovicu pretože sme skončili práve keď začínal. Takže už som zachytil len kúsok koncertu a záverečnú performance. Dovolili si komorný zvuk, Francesca spievala skvele a majster bol takisto v lepšej forme než sa mohlo stať. Bohužiaľ sme sa kryli s Mount Kimbie a Mogwai, ktorých by som bol rád videl a nestihol som Jambinai.



Erik „Losos“ Horák, Zlokot

Tricot – veľké prekvapenie. Štyri japonečky predviedli najenergickejšie vystúpenie na Pohode. Hráčsky aj nasadením strčili do vrecka všetky mužské zoskupenia.

Moderat – koncert som nevidel celý, ale krásne urobené songy so zaujímavou gradáciou patrili pre mňa k vrcholom festivalu.

Kraftwerk – reakcie na tento koncert boli rozporuplné, ale nemôžem vynechať mojich miláčikov. Dojem kazili asi len sklamaní ľudia naokolo, ktorí čakali asi tancovačku roka a bombastické 3D.



Jureš Líška, Fallgrapp

Žiaľ, na Pohode som bol iba vo štvrtok a v piatok, čiže som veľa skvelých koncertov nestihol. Ale aj tie dva dni mali v sebe obrovskú silu. Snažil som sa postíhať čo najviac, a tak som niektoré koncerty ani nedopozeral do konca.

Určite však vo mne najvačšie dojmy zanechali Moderat, naozaj skvelý zvuk a vizualizácia. Mr. Scruff síce nerobil koncert, ale nenormálne som sa bavil na jeho nové veci. A nakoniec Theo Parrish, ktorého mi odporučil Dj Rafo, a možem naozaj potvrdiť – vyborná performance.



Stanka Apfelová, Zlokot

Tricot – 4 Japonky, ktoré vo mne vyvolali všetky možné emócie (mala som zimomriavky, smiala som sa, bola som dojatá). Tieto hudobníčky predviedli bláznivú show, navyše technicky precízne zahratú. Ževraj som najmenšia basáčka. Omyl. Basgitaristka z Tricot ma prekonala.

Tame Impala – už pred začatím Pohody boli pre mňa headlinerom. Ich koncertom to iba potvrdili. Mám pocit, že som sa počas celého ich koncertu usmievala. Veľmi mi je sympatický ich zvuk plný echa, ktorý umožňuje hudbe byť akoby priestorovou.

Putan Club – na Pohode mám rada objavovanie kapiel. Na koncerte tejto kapely som sa ocitla náhodou (Lyrik povedal, že to bude dobré, tak sme sa išli presvedčiť). Basgitaristka a gitarista, ktorí hrali pod pódiom, každý na inej strane Europa stanu. Podmanili si všetkých ľudi natoľko, že to vyzeralo ako na punkovom klubovom koncerte. Napriek tomu, že to nebolo hudobne úplne dokonalé, pri ich show to ani nevadilo. Všetci ľudia skákali okolo nich. Po koncerte sa spýtal SBSkar, ktorý celý čas strážil basgitaristku, či sa s ňou môže odfotit. Aj o tomto sú tie pekne momenty na Pohode.



Zdeno Hlinka, VJ, digitálny vizuálny umelec

Autumnist – dobre nazvučený neohučaný koncert, pekne kresliaci zvuky, bavila ma skoro každá pesnička. Už len čakáme na speváka naživo.

Varga & spol. – na feste bolo kopec počúvateľnej elektroniky, ale koho už producenti za laptopmi tak nadchnú, ako zruční hudobníci ovladájúci dokonale svoje nástroje a vkladajúci do hudby cit hrou naživo.

Ohm Square – potešilo ma, že kapela ešte funguje a jej koncert ma i trošku rozhýbal, nebol to top sound alternatívnej elektroniky, skôr smerom k masami akceptovateľným zvukom a štruktúram, ale aj tak stále osobité atmosférou.

Alex K.