Historická freska o maliarovi ikon Andrejovi Rubľovovi je povahopisom Ruska 15. storočia – politicky i kultúrne neobyčajne vypätej, dogmatickej a asketickej doby, ktorá motivovala Rubľovove životné, náboženské a umelecké rozpory i jeho bolestné pochybnosti. Výpoveï o duchovnej sile a o prameňoch nezničiteľnej tvorivej energie sa vyznačuje výraznou epickosťou deja epizodicky sa rozbiehajúceho do šírky: každá z len voľne súvisiacich siedmich „kapitol“ je vystavaná ako dráma, pričom popri zdanlivej náhodnosti dejových prvkov je nápadná i cyklická stavba filmu.

Traja mnísi – Andrej, Kirill a Daniil – putujú do Moskvy, kde sa majú stať žiakmi Feofana Greka. Vznikne medzi nimi rozkol – majster pozval len Andreja. Ten neskôr odchádza do Vladimiru, je svedkom tatárskych vpádov, epidémií, ľudských nešťastí a trápení, premien v myslení ruského ľudu po víťazstve nad tatárskou Zlatou hordou na Kulikovom poli.

Na základe nepatrného historického materiálu vytvoril Tarkovskij evokáciu vtedajšieho myslenia, cítenia a konania človeka, pričom do mozaiky epizód vložil nadčasové myšlienky a úvahy, najmä vieru v humanistický ideál, podľa ktorého myslenie a vitalitu nemôže zabiť v človeku nijaký vonkajší útlak a poroba. Zvonár Boriska symbolizuje podstatu tvorby svojou vyzývavosťou, obrovskou sebadôverou, neskrotným želaním pracovať až do vyčerpania. Je predzvesťou prebudenia Ruska a stimulom tvorby Rubľova, ktorého premôžu tragické udalosti a po zabití zloducha (pri krvavom tatárskom vpáde do chrámu) vyslovil sľub (aj tvorivého) mlčania. Naturalisticky snímané prírodné scenérie, dedinské chalupy, chrámy v meste, zdanlivo staticky popisovaný život mužikov, mníchov a umelcov dotvárajú veľmi sugestívne ovzdušie doby.

Vzrušené až drastické výjavy sú v prudkom kontraste s miernou, do seba uzavretou, až sväteckou povahou Rubľova. Čiernobiely obraz je v mnohých pasážach silne výtvarne štylizovaný. Ojedinelý opus v rámci historického žánru, ktorý, stavajúc sa medzi diváka a historickú skutočnosť, pôsobí ako skutočnosť autonómna. Napåňa jedno z Tarkovského kréd: „Umenie existuje výhradne preto, aby naprávalo svet.“

Andrej Rubľov (Andrej Rubľov), Rusko, 1966, 174 min. 
Réžia: Andrej Tarkovskij
Hrajú: Anatolij Solonicyn (A. Rubľov), Ivan Lapikov (Kirill), Nikolaj Sergejev (Feofan Grék), Nikolaj Burlajev (Borisko), Nikolaj Griňko (Daniil Čierny), Irma Raušová (pomätené dievča)

Film na Čsfd.cz